Popôrodná depresia sa týka aj otcov!

Okamihy očakávania potomka sú pre drvivú väčšinu rodičov úžasným, príjemným obdobím plným očakávania a zdravej ľahkej nervozity. Momentom pôrodu sa svet rodičov obráti hore nohami, a aj keď si mysleli, že sú pripravení, mnohokrát ich dostihne neočakávané. Zatiaľ čo sa ženy vyrovnávajú so vzbúrenou hladinou hormónov a dostáva sa im plná starostlivosť z radov odborníkov, rodiny i priateľov, muži sa s novým usporiadaním domácnosti vyrovnávajú väčšinou sami.

Popôrodná depresia je veľmi diskutovaná téma. Novopečených mamičiek trpiacich touto diagnózou je približne 10%. Zaujímavé je, že približne rovnaké percento mužov sa s popôrodnou depresiou potýka tiež. Poďme sa na tento jav pozrieť viac zblízka.

Trocha čísiel

Podľa štúdie vedcov z jednej austrálskej univerzity trpí popôrodnou depresiou 9,7% matiek a 9,4% otcov. Čo je približne rovnaké číslo. Touto depresiou sú ohrození predovšetkým mladí otcovia, ich potomok prišiel na svet, keď im bolo 25 rokov a menej. Za posledného štvrť storočia, keď je tento fenomén skúmaný, sa nárast výskytu popôrodnej depresie u otcov zdvihol o 68%! Najčastejšie sa depresia prejaví okolo 8. mesiaca veku dieťaťa a objavuje sa ďalej až do zhruba 5 rokov veku dieťaťa.

Prečo matky áno, ale otcovia nie?

Popôrodná depresia u žien býva zapríčinená hormonálnymi a inými telesnými zmenami. Matka trávi s dieťaťom prevažnú väčšinu času a preto je jej zdravotnému (psychickému aj fyzickému) stavu venovaná veľká pozornosť a intenzívna starostlivosť. Nikto predsa nechce, aby jej stav mal negatívny vplyv na bábätko... Naopak u otcov, ktorí štandardne chodia do práce a zaisťujú ekonomický chod rodiny, v obmedzenej miere sa ďalej venujú svojim koníčkom mimo domova a s dieťaťom nie sú tak intenzívne v kontakte, sú príznaky depresie oveľa horšie rozpoznateľné.

Veľkým problémom je tiež „ne/zverovanie“. Muži sa stále boja o svojich pocitoch s kýmkoľvek hovoriť, takže sa dlho nemusia dozvedieť, že tie ich nie sú úplne bežné. Pomoc vyhľadajú málokedy, cítia na sebe veľký tlak, že by svoje problémy mali zvládnuť sami. A aké má popôrodná depresia u otcov príčiny?

Začína to tehotenstvom

Vo chvíli, keď pár oznámi tehotenstvo, je žena v strede pozornosti. Ako svojho okolia, tak svojho partnera. Veď je to ona, kto prežíva všetky telesné zmeny, diskomfort a prípravu na novú životnú rolu. Zaujímavosťou je, že už zo staroveku máme popísané prípady, kedy partner prežíva tehotenstvo svojej družky tak intenzívne, že sa u neho prejavia ranné nevoľnosti, bolesti brucha, chute a veľmi zriedkavo po pôrode dokonca aj laktácia.

Prečo teda nie je mužskej role venovaná väčšia pozornosť? Pretože... je to predsa chlap, no nie?

Nová rola - druhá koľaj

Nie je nič nové na skutočnosti, že muž si vyžaduje pozornosť, chválu a obdiv. Potrebuje byť stredobodom pozornosti, či si to priznáva, alebo nie. A výsadné postavenie u jeho ženy zrazu zaujme niekto úplne iný. Každý muž cíti, že priznanie, že žiarli na vlastné dieťa, je spoločensky veľmi málo tolerované, respektíve to nikto neberie ako zásadný problém. Ale je. Nedaj bože, keď má muž syna. Nech sa mu to prieči, ako chce, pozornosť jeho partnerky odvádza iný muž. S dcérami je to o trochu ľahšie, každá malá princezná si srdce svojho otecka získava oveľa ľahšie a bezvýhradnejšie.

Vzťah s dieťaťom

K menej pudovým problémom otcov a novonarodených detí patrí strach o to, či bude muž dobrým otcom. Predovšetkým v prvých mesiacoch života, kedy matka s dieťaťom manipuluje a komunikuje úplne prirodzene, cíti sa muž často úplne bezradne. A taká neobratnosť ho vedie k úvahám, či bude schopný si s potomkom rozumieť, či naviažu dobrý vzťah, či sa budú mať radi. Proste, či bude vedieť byť dobrým otcom. Frustráciu môžu cítiť aj z toho, že nemôžu s dieťaťom tráviť toľko času, koľko by chceli... v tejto oblasti je zdroj potenciálnych ťažkostí takmer nevyčerpateľný.

Zabezpečenie rodiny

Celá rodina musí pochopiť, že nikdy už nič nebude ako predtým. A to ako v dobrom, tak v zlom. Muži si veľmi intenzívne začínajú uvedomovať, že ich rola živiteľa je teraz pre rodinu nenahraditeľná, ich schopnosť nielen zarobiť, ale aj nasporiť peniaze, je kľúčová, zabezpečenie ako prítomnosti, tak budúcnosti už nie je len otázka voľby, ale nutnosť.

Tieto existenčné otázky si kladie každý muž, ale tí mladí obzvlášť. Vo väčšine prípadov nie je ich kariéra nijako závratne naštartovaná, mnohí ešte ani nemajú jasno v tom, čo by chceli a mali robiť. Často je momentálna situácia doma donúti zotrvať v práci, ktorú predtým kvalifikovali ako "dočasnú". Narastajúca frustrácia potom môže viesť k obviňovaniu a sporom v rodine.

Ako depresiu u otcov rozpoznať?

Ide to ťažko, pretože pozornosť všetkých (vrátane depresívneho otca) je upriamená na dieťa, poťažmo matku. Otec funguje ako sekundárny opatrovateľ a hlavný zdroj ekonomickej stability, o jeho pocity sa iniciatívne zaujíma bohužiaľ málokto. Existuje ale pár varovných znamení, ktoré si okolie môže všimnúť:

• Snaha „vzdialiť sa od reality, ktorú nezvláda“ - trávi veľa času v práci, športuje... chce tráviť čas sám a rovnako tak sa sám vyrovnávať aj so svojimi ťažkosťami.
  

• Pri rozvinutejšie forme depresie môže nastúpiť deštruktívne správanie - agresivita, zvýšená konzumácia alkoholu, nevera.

   

Okolie môže takéto správanie vnímať ako útek od zodpovednosti, ktorú otec nezvláda. Jeho správanie je vnímané ako prejav slabosti, preto sa muži s depresívnymi pocitmi ťažko zverujú. Ak však máte podozrenie, vyhľadajte odborníka. Psychologická intervencia môže v tomto smere významne a pozitívne ovplyvniť chod celej rodiny.

Máte skúsenosti s popôrodnou depresiou? Aká je podľa vás rola novopečených otcov? A myslíte, že popôrodná depresia prejde alebo je potrebné ju odborne riešiť? Diskutujte na Mimibazari...