Prapodivné príčiny priberania

Niekedy sa zdá, že váha ide síce pomaly a plazivo, ale zato neustále trošku hore. A to bez zjavnej príčiny. Hýbeme sa stále rovnako, stravovacie návyky sme nezmenili. Niektoré faktory, ktoré nepriamo ovplyvňujú našu váhu (lepšie povedané metabolizmus) jednoducho málokedy berieme do úvahy. Aké to sú a čo s nimi robiť?

Problémy v raji. Nezhody sú stres, sprevádzajú ho hádky a nárazové výbuchy zlosti a smútku. Emocionálne reakcie sa premietajú aj na telesnej schránke, telo produkuje viac stresových hormónov, navyše nárazovo sa vyčerpáva. To vedie k zvýšenej potrebe sodíka, nezdravých tukov a cukrov na doplnenie hladiny energie. Paradoxné je, že prípadný rozchod a stres z vyrovnávania sa s ním, môže viesť k priberaniu tiež. Ak sa partnerské problémy podpisujú na vašom zdraví, nebolo by od veci zvážiť párovú terapiu. Nie všetko človek musí zvládnuť sám.

Predávkovanie železom. Niektoré štúdie sa zaoberajú súvzťažnosťou výskytu železa v organizme a proteínu leptínu. Leptín zaisťuje telu adaptáciu na hladovanie. Teda čím viac ho máme, tým menej cítime hlad. Existujú podklady na to, že čím viac máme v tele železa, tým menej máme leptínu, teda tým viac máme nutkanie k jedlu. Najväčším zdrojom železa je červené mäso, strukoviny, niektoré ovocie, semienka a orechy. Skúste si spočítať, či vo vašom jedálničku nie je železa nadbytok.

Žehranie na DNA? Zatiaľ sa len verí, že je v génoch zakódovaná obezita, respektíve dispozície k nej. To ale neznamená, že máme v génoch tiež proces priberania, nestane sa, že sa jednoducho jedného rána prebudíme a máme tridsať kíl nadváhy. Spomínaná viera v genetiku je však vecou, ktorá priberanie priamo podporuje. Čím intenzívnejšie veríme v to, že naša postava a váha sú dielom génov a nemôžeme s tým nič zásadné robiť, tým menej s tým, logicky, niečo naozaj robíme. Myseľ je mocná nielen v boji s obezitou, na to je dobré nezabúdať.

Generačná zmena. Obezita sa dá vlastne považovať za civilizačnú chorobu. Výskumy ukazujú, že priberáme z menšieho množstva prijatých kalórií, než tomu tak bolo u našich rodičov. A to dokonca aj pri rovnakej fyzickej aktivite - nie sme o nič lenivejší, jeme rovnako, ale napriek tomu priberáme viac ako ľudia pred zhruba 40 rokmi. A to zhruba o 10%. To sú dôkazy svedčiace o tom, že naša váha je oveľa komplexnejšia problematika, než len pomer príjem - výdaj. Úlohu hrá predovšetkým miera stresu a súvisiaca hladina hormónov.

Single život. Jednočlenná domácnosť je veľmi neekonomická. A to samozrejme ako v nákladoch, v rozhodovaní, tak aj vo voľbe potravín. Štatisticky ľudia, ktorí žijú sami, jedia menej zeleniny, ovocia, obilnín, strukovín a vôbec všetkého, čo je považované za zdravé. Tiež si menej často varia, majú sklon zaháňať hlad jedlami, ktoré sú buď predpripravené, alebo jednoduché na prípravu, prípadne fast foody, majú horší odhad na veľkosť porcií alebo plánovanie jedálnička. Veľmi často tak trpia nedostatkom živín a vitamínov, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý životný štýl. Pre singles je veľmi výhodné chodiť nakupovať s priateľmi, pretože, síce podvedome, ale cítia nad sebou dohľad, a potraviny volia a plánujú s väčšou rozvahou.