. .. .. .. .. .. .. .
. .

„Štvrtý trimester“ mamičky a dieťaťa Rodina

Prvé tri mesiace po narodení bábätka sú náročné úplne pre všetkých, vrátane neho samotného. Hoci rodičom príde, že ich život je s príchodom nového člena domácnosti postavený hore nohami a zmenilo sa v ňom úplne všetko, najväčšie zmeny prežíva práve novo narodené bábätko. Tomu sa totiž svet doslova obrátil naruby. Takže okrem extrémne rýchleho vývoja prežíva tiež veľký stres - adaptovať sa na nové prostredie, ktoré je od toho doterajšieho úplne odlišné.

Žiadny iný živočíšny druh sa o svoje deti nestará tak dlho, ako človek. Zo zhruba 75 rokov života nie je výnimkou, že strávime pokojne aj tretinu pod ochrannými krídlami rodičov (aj keď dajme tomu skôr ekonomickými). Fyzicky životaschopným a samostatným jedincom sa človek stáva až naozaj dlho po narodení, ale zvlášť náročné sú prvé tri mesiace na svete.

Čo je to štvrtý trimester

Prvé tri mesiace života dieťaťa označil americký pediater Harvey Karp ako štvrtý trimester. Jeho teória má nespočetné množstvo stúpencov a rozšírila sa do všeobecného povedomia rodičov na celom svete. Zjednodušene mu ide o to, aby sme sa svojmu dieťaťu v prvých troch mesiacoch snažili uľahčiť prechod zo sveta mamičkinho bruška do sveta úplne odlišného tak, že sa budeme snažiť sem tam známe prostredie maternice simulovať. Takéto metódy fungujú najmä na utíšenie bábätka, ktoré zažíva veľké pocity strachu, neznáma a neistoty.

S čím sa musí bábätko vyrovnávať

Sú to predovšetkým rozdiely medzi známym prostredím a novým svetom. Na rozdiel od prostredia matkinho tela, kde bola tma, teplo, zvuky tlmené, dieťa permanentne „ovinuté“ a nahé, nevnímalo pachy, bolo v neustálom kontakte s matkou a všetko okolie bolo mäkké a teplé, je zrazu všetko inak. Ale doslova všetko. Dieťa sa musí potýkať s novými vnemami z okolia i s doteraz úplne neznámou separáciou s matkou a jej telom. A tak plače. Často a veľa.

Veľa mamičiek môže potvrdiť, že po uplynutí zhruba troch mesiacov po narodení je dieťatko podstatne pokojnejšie. Dieťa už vníma samo seba, môže sa spoľahnúť viac aj na svoju vlastnú telesnú stavbu (začína držať hlavičku, získa väčšiu silu v končatinách, lepšie mu funguje zrak) a privyká na nový život v prostredí, ktoré sa zo začiatku javilo veľmi nepriateľsky.

Ako bábätko utíšiť

V prvých troch mesiacoch je dôležité skúsiť bábätku pripomínať pocity, ktoré zažívalo pred pôrodom, a ktoré na neho mali upokojujúci efekt. Teda uľahčiť mu prechod medzi dvoma tak diametrálne odlišnými prostrediami.

  • Zavinovanie. Bábätkám chýba okrem iného pocit tesného priľnutia k okoliu. Pohyby ručičiek sú mnohokrát nekontrolované, navyše oveľa rýchlejšie, než na aké bolo dieťa zvyknuté. Preto je dobré sa naučiť dieťa zavinúť v čo najprirodzenejšej polohe, obmedziť mu pohyb a dať tým pocit aspoň nejakej kontroly.

  • Dojčenie, sanie, hlad. Veľkú úlohu hrá tiež to, že v matkinom tele dieťa vlastne nikdy netrpelo hladom, čo sa však vonku deje pomerne často. A tak je hlad jednou z najčastejších príčin detského plaču. Dojčenie je tak jedným z najúčinnejších utišujúcich prostriedkov. Štandardne v pôrodnici učia dojčiť každé tri hodiny, ale sledujte starostlivo svoje bábätko. Nechajte svoje dieťa, aby nastavilo intervaly dojčenia tak, ako potrebuje. Ďalšou z vecí, ktoré bábätko upokojuje, je sanie. Deti si prstíky cmúľajú už v maternici, preto sa nebojte dávať novorodencom cumlíky. Avšak až potom, čo bez problému zvládnete dojčenie, inak by mohlo dochádzať k zámene s bradavkou a pre dieťa by to bola ďalšia frustrácia. Ak dieťaťu cumlík vypadáva, je dobré sací reflex u cumlíka posilňovať tým, že za neho občas málinko zatiahnete - to dieťa donúti sať o trošku silnejšie.

  • Hojdanie, pohyb. Počas svojho života v maternici bolo bábätko neoddeliteľnou súčasťou každého mamičkinho pohybu, dýchania, chôdze i napríklad cvičenia. Zrazu je v pokoji a nič sa s ním nedeje. Určite viete, že veľa bábätiek zaspáva až napríklad pri jazde v kočíku, čím nerovnejší terén, tým lepšie. Skúste preto hľadať správnu frekvenciu aj intenzitu pohupovania, klepania do chrbta alebo trasenia. Dieťa je dobré tiež nosiť, dať mu pocítiť tesný fyzický kontakt, ideálne „koža na kožu“.

  • Zvuky. Bábätko v maternici neustále vníma zvuky matkinho tela, prúdenie krvi, telesné pochody. Vníma tiež veľmi tlmene zvuky z okolia, ktoré sa mu zlievajú do príjemného a upokojujúceho šumu. Vonku sú všetky zvuky ostré a hlasné, alebo je naopak nezvyklé ticho. Možno ste si všimli, že keď zapnete napríklad fén, vysávač, digestor alebo práčku, vaše dieťatko sa upokojí. Fenoménu bieleho šumu a tomu, ako až čarovne pôsobí na upokojenie a uspávanie bábätiek, sme sa venovali v jednom z predchádzajúcich článkov.

A ako prežíva štvrtý trimester mamička, respektíve rodičia? Je to obdobie, kedy nie je nič tak, ako bolo. Keď je zmena, na ktorú sa rodičia pripravovali, niekoľkonásobne väčšia, než vôbec očakávali. Tiež pre rodičov je štvrtý trimester dobou adaptácie. V tomto období je bezpredmetné sústrediť sa na čokoľvek iné než na bábätko. Či už chcete riešiť nové skutočnosti, ktoré zasahujú do partnerského vzťahu, zmeny tela a psychiky po pôrode, kilá, vlasy, pleť alebo spánkovú depriváciu, počkajte. Rovnako tak, ako sa snažíte spríjemniť čas na adaptáciu svojmu dieťaťu, doprajte ho aj sebe.

Publikované



ČLÁNKY MOHOU KOMENTOVAT POUZE PŘIHLÁŠENÍ UŽIVATELÉ
Registraci provedete ZDE
Reklama | Podmienky serveru | Cenník členstva | Návod na inzerciu | Desatoro | Osobné údaje | Kontakt

© 2004-2022 CZECH NEWS CENTER a.s.