Naučte deti prehrávať! Je potrebné to vedieť

Možno každý rodič niekedy zažil nahnevanú reakciu dieťaťa, ktoré prehralo napríklad v pexese. Zbytočné boli slová útechy, že nabudúce zase vyhrá ono. Chcete sa vyhnúť podobným scénam, takže necháte dieťa vedome vyhrať? Potom robíte chybu, ktorá môže neskôr skomplikovať jeho život.

„Prehrávať je nepríjemné, lenže ako každý dobre vie, prehry k životu patria, a preto treba vedieť s nimi zaobchádzať. Čím skôr deti naučíme, ako prehry prijímať a ako na ne správne reagovať, tým pre nie bude každá podobná situácia jednoduchšia,“ vysvetľuje Štěpánka Štrougalová z Baby Clubu Juklík, skúsená lektorka plávania matka štyroch detí.

Jasne, keď dieťa usedavo vzlyká nad kôpkou pexesa alebo hracou doskou s hrou Človeče, nehnevaj sa, máme skoro radosť, keď ho nabudúce necháme zvíťaziť. Ale keď už to občas urobíme, robme to nepravidelne a s precíznou nenápadnosťou.

Hlavne nech nás neprekuknú staršie deti. A ešte je jedna možnosť - ľahko zmeniť pravidlá. Jednoducho ich zjednodušiť. Hrajte pexeso napríklad iba s dvanástimi dvojicami tak, aby dieťa vydržalo s pozornosťou a mohlo skutočne vyhrať.

Nechajte ho, nech si pocit prehry prežije.

Deti sa s prehrou a neúspechom vyrovnávajú rôzne. Niektoré sa hnevajú, iné plačú, ďalšie sa jednoducho uzavrú samy do seba a nezanedbateľná časť z nich potrebuje o prehre neustále hovoriť. Nedá sa pritom povedať, že niektorá z vyššie popísaných reakcií je správna a iná naopak. „Dieťa musí pocit prehry spoznať a prežiť si ho. A naučiť sa s ním zaobchádzať. My rodičia mu to ale musíme dopriať,“ dopĺňa Štěpánka Štrougalová.

Bohužiaľ, rodičia často v snahe uchrániť dieťa pred nepríjemnými pocitmi, ktoré s prehrou prichádzajú, zvolia postup, ktorým dieťaťu vlastne škodia. Inými slovami, aj keď je vám potomka ľúto, nechajte ho, nech si pocit prehry prežije.

Cena patrí iba víťazovi

Príklad zo života? Plaveckých pretekov sa zúčastnia dvaja súrodenci, ale vo svojej kategórii vyhrá iba ten starší. Dostane medailu, pekné tričko a krásnu hračku. Mladší súrodenec nevyhral nič a zúfalo plače.

Rodičom je benjamínka ľúto a ponúknu mu, že mu hračku, úplne rovnakú, kúpia a že skúsia zohnať aj ono tričko. Lenže takéto riešenie vôbec nedovolí dieťaťu prejsť pocitmi nezdaru a neúspechu, ktoré však tiež potrebuje zažívať. Navyše, ako sa asi cíti starší súrodenec?

Lepšie by bolo vydržať príval sĺz dieťaťa, ktoré prehralo, a keď sa upokojí, vysvetliť mu, že tých, čo prehrali, je veľa, a ako veľmi sa brat snažil a ako veľmi si medailu, hračku aj tričko zaslúžil. A že nabudúce môže byť na jeho mieste zase ono.

Bitku na pieskovisku len sledujte

Aj tak pokojne pôsobiace miesto, ako je pieskovisko, sa môže zmeniť na bojové pole. Deti sa najčastejšie ťahajú o vedierko alebo bábovky, niekedy sa nájde aj záškodník, ktorý hotové dielka z piesku škodoradostne rozdupáva.

Akonáhle dôjde na pieskovisku ku konfliktu, rodičia bežne vyskočia z lavičiek a idú situáciu riešiť. Vyšetrujú, kto komu čo zobral, rozšliapol, zahodil.

Ale ide to aj lepšie. Ak neletí lopatka na hlavu niektorého dieťaťa alebo nejaký malý zloduch nechodí s vedierkom piesku a nesype ho úmyselne ostatným deťom za krk, skúste dať situácii priestor. Deti si väčšinou poradia samy. A ak sa stále nemôžu dohodnúť, skúste im iba poradiť, ako situáciu riešiť. Chybou by bolo rovno nariaďovať, čo, kto a ako má robiť.

Tip: rozprávajte deťom o svojich prehrách

Deti potrebujú počuť a vidieť, že ani rodičia nie sú dokonalí, že rovnako ako ony prehrávajú, a to v rôznych situáciách. A potrebujú tiež vidieť, ako dospelí na prehru reagujú. Že sú smutní, že uvažujú, čo nabudúce urobiť lepšie, aby neprehrali, ale že sa z toho nijako nerúcajú. Oplatí sa rozprávať deťom o bežných situáciách, napríklad o tom, čo sa nám v práci nepodarilo, ako sme zle zaparkovali auto a potom platili pokutu, a že sme z toho smutní, ale jednoducho si z toho berieme ponaučenie, a ideme ďalej. Deti musia skrátka vedieť, že aj dospelí sa s prehrou stretávajú, a že prehra nie je žiadny strašiak, ale niečo úplne prirodzené, čo patrí k životu.

(red)