Partnerstvo a emocionálne odpojenie

Láska sa skladá z mnohých, mnohých vecí. Je to prirodzená náklonnosť, priateľstvo, emocionálna aj telesná intimita, dôvera, bezpečie, rešpekt. Každý si do nej zahrnie a premietne, čo potrebuje. Ale na niektorých veciach partnerstvo jednoducho stojí. Ak nechceme, aby sa z nás stali spolubývajúci, mali by sme dávať predovšetkým pozor na emocionálne odpojenie. Ako ho spoznáme?

Väčšinou ho cítime. Ale ak už potrebujeme ho nejako popísať, prichystali sme pre vás niekoľko znamení, že to medzi nami nie je také, aké by to byť malo, ak chceme hovoriť o zdravo emocionálnom vzťahu. A čím skôr také odpojenie rozpoznáme, tým lepšie, pretože tým skôr s tým ešte budeme môcť niečo robiť.

Partner s nami nezdieľa svoje problémy

Zdieľaná radosť, dvojnásobná radosť, zdieľaný problém, polovičný problém. Aspoň tak by to vo vzťahoch malo byť. Akonáhle prestane partner zdieľať oboje, máme problém. Možno s nami prestane riešiť problémy v práci, s kamarátmi alebo všeobecne v živote, a začne si to všetko riešiť po svojom. A to už má k partnerstvu ďaleko.

Nezáujem

A bude to platiť aj naopak. Ak sa budeme pokúšať niečo zdieľať my, nepohne ani brvou, jednoducho ho/ju to nebude zaujímať. Úprimne. Nezapojí sa do konverzácie, nebude prinášať nové pohľady na vec, svoje názory, nič.

Nehýbu nimi naše emócie

Niekedy reagujeme na emocionálnu odmeranosť partnera paradoxne búrlivými emóciami našimi. Plačom, hystériou, krikom, výčitkami, smútkom... ale aj v takýchto prípadoch to s partnerom nepohne. Neprejaví sympatie a pochopenie, jednoducho to po sebe nechá len stiecť.

Osamotenie vo vzťahových problémoch

Sme to my, kto cíti nejaký problém? A sme to my, kto ho nadnesie? A sme to zase stále iba my, kto vynakladá nejaké úsilie na to ho vyriešiť? Asi nám ide o vzťah už trošku viac ako partnerovi.

Netrávime spolu čas

Vidíme, že partner jednoducho nechce. Radšej ide niekam s niekým alebo sám, navrhované aktivity odmieta, ak sa zúčastňuje, vyložene ich pretrpí. A je to koniec koncov utrpenie aj pre nás. V partnerstve by to, že spolu chceme tráviť čas, malo byť jedným z kľúčových aspektov, prečo by sme spolu inak žili? Akonáhle toto odpadne, nie je to dobre.

Nezáujem o sex

Sex je jedna z najurputnejších a najzákladnejších potrieb, ktorú máme. Aj o jej napĺňaní je partnerské spolužitie. Môže to začať postupne, partner jednoducho chodí spať neskôr alebo skôr ako my, ale výhovorky a dôvody potom začnú byť viac ako zrejmé. Nie nadarmo sa hovorí, že sex je barometrom vzťahu. Aj keď to môžeme mať všetci nastavené inak, zmenu na tomto poli spoznáme, ochladnutie stopercentne.

Prichádza logická otázka, čo s tým? Bohužiaľ, hoci existujú univerzálne chyby, málokedy nájdeme univerzálne riešenie. Kľud, rozvaha a rozumná komunikácia by mali byť základ pre aspoň zistenie stavu. Ako prvé by sme si mali urobiť poriadok v sebe, či vôbec chceme vzťah zachraňovať, či sme emocionálne neochladli aj my natoľko, že nám o to vlastne nejde. Ak sa rozhodneme ísť do toho, treba trošku počítať s tým, že partner môže raniť naše ego. Pretože jediné, čo môžeme robiť, je ho uistiť, že nech sa deje čokoľvek, stojíme na jeho strane, vážime si ho a milujeme ho. Láskou, vrelosťou a pokojom dosiahneme viac, než búrlivými reakciami a nerozvážnymi slovami. A ak sa máme za čo ospravedlňovať, aj to by sme mali urobiť. Ale rozhodne nie za niečo, čím sa vinní necítime! (Keď nie je „prepáč“ na mieste? Čítajte napríklad tu!)