Rodina a televízia

Odvtedy, čo sa v našich obývačkách (spálňach, izbičkách a kuchyniach) usadila spolu s nami televízia a jej variácie, nastal tak trošku odklon od všetkého ostatného. Od knižiek, hračiek, hier, rozprávania a ďalších aktivít, ktoré ľudia robievali spoločne. Hoci baví televízia všetkých, od praprarodičov po najmladšie ratolesti, ako to vyzerá, keď ju v rodine obmedzíme?

Netvrdíme, že je na tom niečo zlé, všetko má svoj prínos. Avšak často sa k televízii (a inak vysielaným farebným obrázkom) uchyľujeme čisto preto, že je to to úplne najjednoduchšie riešenie, ako seba a ostatných zabaviť. Kvalita a užitočnosť takejto zábavy je priamo úmerná tomu, na čo a ako dlho sa pozeráme. Alebo koľkokrát.

Mnoho z nás už vyskúšalo zaujímavý experiment. Nemusíme televíziu, tablety a počítače rovno vyhadzovať do koša, ale skúsiť ich významne obmedziť. Napríklad len na dva dni v týždni vo vybranej hodine. Zrazu uvidíme, koľko času nám tieto prostriedky na zábavu zaberali. Ale čo teraz s ním?

Hračky už len nechytajú prach v skriniach.

Stavebnice, bábiky, autíčka, omaľovánky, skladačky a všetko, na čo si len spomeniete, konečne splnia svoj účel. Deti sa s nimi budú hrať. Budú sa s nimi rozprávať, vymýšľať príbehy a predstavivosť dostane zelenú. Pretože to je jedna z najzásadnejších vecí, ktorú v nás televízia uspáva – predstavivosť. Všetko máme naservírované po dejovej stránke, zrakové aj sluchové vnemy sú jednoznačné. Nemusíme si nič predstavovať, a tak je televízia vyložene pasívna konzumácia. Keď ju ale na nejakú dobu vypneme, môže sa našim deťom premeniť izbička na stredoveký hrad, rám postele na kuchynku alebo zem na lávu. Však to poznáte.

Zapojíme sa do hry.

Dostaneme šancu naše deti vlastne o trošku lepšie spoznať, pretože nás do hry zapoja. Sem tam nás pozvú na hostinu, ktorú pripravili pre plyšiakov, budú od nás potrebovať pomôcť, niečo vysvetliť, podať alebo opraviť. A to by sme mali chcieť, pretože čím viac času v aktívnej interakcii spolu trávime, tým lepšie – vytvárame puto, ktoré zostáva celý život.

Deti už sa nebudia s myšlienkou na rozprávku.

Poznáte to, nielen cez víkend, ale aj vo všedné dni je časté, že sa deti pozerajú na obľúbenú rozprávku. Aby si nejako odviedli pozornosť od toho, že začína nový deň – či už to znamená, škôlku, školu, stráženie alebo pokojne aj zostať doma s niektorým z rodičov. A my, rodičia, tie televízie často zapíname preto, aby sme mohli ešte chvíľku driemať. To je jasné, že sem tam urobíme aj tak. Ale keď sa deti začnú budiť s myšlienkami na to, ako nám pomôžu s raňajkami, s akými hračkami sa budú hrať a o čom sa budeme rozprávať... možno toho toľko nenaspíme, ale je to dobrá výmena.

Budeme spolu trebárs variť.

Ako sme už spomenuli vyššie, bude oveľa viac priestoru zapojiť deti do bežného chodu domácnosti, a čo viac, urobiť z toho zábavu. Nám bude možno všetko trvať o trošku dlhšie, ale aj tak sa čas premení, keď nám ho nebudú okupovať farebné obrázky. Deti sa toho od nás veľa naučia, my sa budeme rodičovsky pyšniť, až ochutnáme prvú bábovku, s ktorou nám deti pomáhali, ale hlavne – našim deťom potom bude pripadať úplne normálny spôsob, akým sa treba o domácnosť starať.

Prerod obývačky.

Mnoho z nich je teraz vlastne takou televíznou svätyňou, všetko je nasmerované tak, aby sme sa na televíziu mohli čo najpohodlnejšie pozerať. Ale keď ju obmedzíme, z obývačky sa stane miesto na rozprávanie a hry, čítanie a odpočinok. Po jedle si môžeme trebárs sadnúť so šálkou čaju, kakaa, kávy alebo čohokoľvek iného a pekne poznávať každodennosť každého z členov rodiny.

Televízia bude oveľa vzácnejšia.

Napríklad tak, ako keď sa ako celá rodina zoberieme a ideme do kina. Ak si dáme na televízii napríklad týždenný limit, budeme sa rozhodovať, čo naozaj chceme vidieť – nebudeme len tak sedieť a nechať do seba nalievať všetko, čo v nej práve je.

Čas budeme tráviť o trochu lepšie.

Tábory pre a proti televízii majú svoje argumenty. Ale aj keď na pozeraní sa na televíziu „predsa nie je nič zlé“, mohli by sme skúsiť aspoň sa zamyslieť, ako inak by sme ten čas trávili. Len si to predstavte. Až dnes prídete z práce domov, až sa zajtra ráno zobudíte. Ako by to vyzeralo, keby televízia nebola?