Trpíte často bolesťou hlavy, trápi vás zlé zažívanie alebo bolesť svalov? Vieme prečo!

Zabudnite na pravidelné dávky liekov proti bolesti, ktoré majú množstvo nepríjemných nežiaducich účinkov. Navyše sú len dočasným riešením. Príčina niektorých najčastejších bolestí totiž môže byť úplne banálna. Zlý pitný režim má na naše telo výraznejší vplyv, než ste si mysleli.

Bolesť je vždy alarmujúci príznak. Niekedy má jasný pôvod, ktorý je možné identifikovať a správne liečiť, inokedy zostáva jej príčina skrytá. Bolesti rôznych častí tela môžu mať spoločného menovateľa – dehydratácia je jedným z nich. Pravidelný príjem tekutín tak tvorí základ prevencie mnohých ochorení a zároveň bolestí. Vhodnou súčasťou každodenného pitného režimu sú predovšetkým prírodné minerálky, ktoré dopĺňajú telu okrem vody aj dôležité minerálne látky.

„Bolesť je subjektívny nepríjemný pocit, ktorý väčšinou súvisí s poškodením niektorého tkaniva a ktorý sprostredkovávajú nervové dráhy vedúce z postihnutého tkaniva do centrálneho nervového systému. Dráha bolesti má početné prepojenia do rôznych oblastí mozgu. Vlastná bolesť je až výsledkom analýzy podnetu v mozgu, tzn. konečný vnem bolesti nezáleží na charaktere pôvodného podnetu, ale na jeho spracovaní mozgom,“ vysvetľuje spolupracovník AquaLife Inštitútu doc. MUDr. Pavel Tešínský, predseda Spoločnosti klinickej výživy a intenzívnej metabolickej starostlivosti ČLS JEP.

Akútna bolesť je tá, ktorá vznikne náhle, nečakane a trvá krátko – rádovo sekundy, hodiny až dni. Väčšinou dobre reaguje na lieky proti bolesti. Pri nedostatočnej liečbe sa však z malej bolesti môže stať takmer neznesiteľná chronická bolesť, ktorá nemá na rozdiel od akútnej bolesti funkciu varovného signálu. Sama sa stáva chorobou, a jej zmiernenie je vlastným cieľom liečby. Býva spojená so psychickými zmenami, poruchami spánku, nechutenstvom a ďalšími príznakmi, horšie reaguje na liečbu analgetikami.

Nedostatok tekutín má na organizmus väčší vplyv, než ste si mysleli

„Dehydratácia a bolesť nie sú vzdialené a nesúvisiace pojmy. Pravidelný a vhodný pitný režim významne podporuje všetky životne dôležité funkcie organizmu. Objem telesných tekutín podmieňuje správny chod celého organizmu a jeho zmeny majú priamy negatívny vplyv na telesné orgány. Aj bolesť môže byť signálom, že telo trpí nedostatkom tekutín. Ignorovanie bolesti môže viesť k rozvoju závažného, aj život ohrozujúceho stavu,“ varuje doc. Tešínsky.

Spolupracovníčka AquaLife Inštitútu Mgr. Ing. Ivana Pražanová, nutričná terapeutka Thomayerovej nemocnice v Prahe dopĺňa: „Odborné práce uvádzajú, že nízky príjem tekutín má negatívny vplyv napríklad na udržanie pozornosti a mentálnu výkonnosť. Dehydratácia je u dospelých spojená s nárastom negatívnych emócií, depresií, napätím a únavou. Naopak, dostatočný príjem tekutín okrem iného zlepšuje bariérovú funkciu kože a má pozitívny vplyv na prevenciu bolestivých stavov, ako sú infekcie močových ciest, vznik obličkových kameňov, zápcha alebo bolesť hlavy.“

Pri dehydratácii dochádza k zníženiu objemu krvnej plazmy so zvýšením jej osmolality, tj zvýšením počtu častíc v krvi (iónov, glukózy a močoviny). Zhustením plazmy sa predovšetkým zvyšuje riziko srdcového infarktu a mozgovej mŕtvice – v dôsledku zhoršenia cievneho zásobenia orgánov kyslíkom a odvodu škodlivých metabolitov. Rastie tiež riziko infekcií močových ciest, vzniku obličkových kameňov a poškodenia obličiek, pretože sa spomaľuje filtrácia krvi v obličkách a rýchlosť odtoku moču.

Na vine nemusí byť len opica

„Mozgové tkanivo je pretkané hustou cievnou sieťou, zaisťujúcou zásobovanie kyslíkom a glukózou. Prietok krvi nervovou sústavou je skutočne veľký, pretože mozog, hoci má okolo 2 % hmotnosti tela, spotrebuje v kľude asi 12 – 14 % celkovej spotreby kyslíka. Pri dehydratácii prietok krvi viazne, znižuje sa pozornosť a výkonnosť, často sa objavuje bolesť hlavy,“ dodáva doc. Tešínsky.

Mozog sám o sebe nebolí, ale steny mozgových ciev sú bohato zásobené nervovými vláknami, ktorých utláčanie môže bolieť. Pri zahustení krvi (zvýšení osmolality) sa dráždia nervové zakončenia v cievnych stenách a vzniká pocit bolesti, ktorý môže vyústiť do migrény. Ak pulzujúce cievy po nejakom čase poškodia obaly nervových vlákien, zase vzniká pocit bolesti. Aj keď dehydratácia sama o sebe nie je jedinou príčinou bolestí hlavy, pacient by mal v prvom rade zvýšiť príjem tekutín.

Keď bolí svaly a kĺby

„Pohybový aparát zahŕňa cez 200 kostí a viac ako 600 svalov, ktoré spolu komunikujú pri každom pohybe. Na jediný krok musí telo aktivovať cez 200 svalov. A keď sa na vás mračí dieťa, tak v tejto chvíli poctivo pracuje okolo 43 tvárových svalov. Na optimálne fungovanie všetkých súčiastok pohybového aparátu je neodmysliteľnou súčasťou dostatočné množstvo vody v ľudskom tele,“ hovorí odborný konzultant AquaLife Inštitútu v oblasti fyzioterapie Bc. Pavol Kosť z RehaKost.

Svalová bolesť postihujúca kostrové svaly je ďalším možným príznakom dehydratácie. Najčastejšie sa prejavuje po intenzívnom telesnom výkone spojenom s nedostatočným hradením tekutín. Svalová bolesť sa obvykle objavuje u vytrvalostných športovcov (beh, cyklistika) a je podmienená jednak nedostatočnou dodávkou kyslíka svalovým bunkám, jednak nedostatočným odplavovaním katabolických látok, predovšetkým kyseliny mliečnej.

„Nedostatok tekutín často spôsobuje poškodenie kĺbových chrupaviek, napríklad pri dlhodobejšej fyzickej pasivite, keď dochádza k nedostatočnej výžive kĺbu. Poškodenie chrupaviek vyvoláva výraznú bolesť kĺbu a vedie k obmedzeniu pohyblivosti. Pri vytrvalostných športoch spôsobuje dehydratácia v kombinácii so stratou sodíka malátnosť, dezorientáciu až kolaps, pri dlhšej fyzickej záťaži je nedostatok vody v tele príčinou poklesu výkonnosti,“ dopĺňa Bc. Kosť.

Práve pri športe, keď dochádza k intenzívnemu poteniu, stráca telo tak veľké množstvo tekutín a zároveň minerálnych látok, že môže nastať dehydratácia. Rovnako to je pri horúčke, hnačke alebo zvracaní. Veľmi vhodnou voľbou v otázke doplnenia potrebných tekutín a dôležitých minerálnych látok (horčík, vápnik, draslík a i.) sú preto najmä prírodné minerálky.

Dostatok tekutín priaznivo ovplyvňuje trávenie

Bolesti brucha spojené s hnačkou bývajú príznakom akútnej gastroenteritídy. Príčinou je väčšinou vírusová infekcia, ktorá sa prenáša okrem priamej konzumácie kontaminovaného jedla aj vzduchom alebo kontaktom. Hnačka predstavuje významnú stratu telesnej tekutiny a minerálnych látok, čo následne vedie k dehydratácii. Okrem infekcie môže byť príčinou hnačky aj netolerancie niektorých zložiek potravín, predovšetkým laktózy.

„V prípade zápchy dochádza za stavu dehydratácie k zvýšenej absorpcii tekutiny z tráveniny počas priechodu črevom, vzniku tvrdej stolice a zníženiu jej výdaja. Dostatočná hydratácia je potrebná na zachovanie črevnej motility a mäkkej konzistencie stolice. Pre zdravie čriev je významný aj uspokojivý príjem vlákniny. Aby však strava bohatá na vlákninu mala požadovaný efekt, je nutný zároveň aj príjem tekutín. Ten má pozitívny vplyv aj na žlčník, pretože požitie dostatočného množstva vody vyvoláva kontrakciu žlčníka a jeho vyprázdnenie (stagnácia žlče v žlčníku by mohla viesť k vzniku žlčníkových kameňov),“ upozorňuje nutričná terapeutka Mgr. Pražanová.

Na dostatočný príjem tekutín by mali myslieť nielen pacienti, ale aj zdraví ľudia. Pacientom hrozí vychýlenie z rovnováhy vnútorného prostredia as tým súvisiace dôsledky, ktoré môžu viesť k bolestivým stavom. Zdraví ľudia si dlhodobo nízkym príjmom vody môžu ochorenie privodiť. Veľmi dobrým zdrojom tekutín sú prírodné minerálne, pramenité a dojčenské vody. Majú pôvodné zloženie, neobsahujú chemické prídavné látky, nedezinfikujú sa, sú prírodne čisté. Vďaka tomu reprezentujú biokvalitu v pitnom režime.