Známy, kamarát alebo naozajstný priateľ?

Samozrejme, tak nejako asi máme ľudí podvedome zaradených do kategórií blízkych priateľov a kamarátov, ktorí nejdú tak do hĺbky. Na priateľský vzťah nemusí mať nutne vplyv iba doba, počas ktorej sa poznáme, ale aj mnoho iných okolností. Niekedy sa nám ale tie vzťahy trošku popletú. Stane sa, že ten, koho považujeme za dobrého známeho, považuje nás za veľmi dobrého priateľa, alebo naopak. Ako sa takéto situácie medzi ľuďmi vôbec vyskytnú? A ako poznáme jedno od druhého?

To čo sa dozviete, ak budete čítať ďalej, všetci tak nejako tušíme. Ale keď si to prečítame dohromady, možno nám dôjde, že sme to napríklad my, kto vysielame zmiešané signály a mätieme ostatných.

„Nikdy som nemala problém hovoriť o veciach, ktoré, a to som pochopila až časom, považovala väčšina môjho okolia za intímne. Nemyslím tým nutne nič fyzické, ale trebárs problémy s mojimi rodičmi, niektoré ťažké obdobia v mojom živote, a tak ďalej. Zrejme to má na ľudí nejako očarujúci vplyv, tým, že to boli a sú závažné témy, sa cítili „poctení“, že som im dala tú dôveru. A tak mi napríklad chodili pozvania na svadby kamarátkam, od ktorých by som to v živote nečakala, pretože ja sama som ten vzťah považovala za oveľa povrchnejší než ony. Znie to divne, tak nejako nie patrične, ale na toľko „priateľov“ dospelý človek nemá čas. Musela som sa paradoxne zamyslieť sama nad sebou a nad tým, aké signály vysielam, že moja otvorenosť a relatívna priateľskosť môže vzbudzovať mylný dojem... či to vôbec dáva zmysel.“

Karin, 39

Správajú sa inak s vami a s ostatnými

Samozrejme, najprirodzenejšie sa správame s ľuďmi, ktorých poznáme od detstva a tak nejako sme spolu vyrástli. Niekedy sa „noví“ priatelia snažia s tými celoživotnými „súperiť“, ale to je ako porovnávať jablká a hrušky. Hlboké, pevné a dôverné priateľstvo samozrejme môžeme nadviazať aj neskôr. Je do istej miery normálne správať sa inak podľa okruhov ľudí, s ktorými práve sme. Čo môžeme posúdiť ale je, ako sa správajú ľudia, s ktorými tieto okruhy zdieľame. Pre príklad kolegyne alebo kolega, ktorý sa k vám správa priateľsky, ale s ostatnými je viac emocionálny, trávi s nimi po práci čas, vidíte ich trebárs objať sa alebo inak prejavovať priateľskú náklonnosť. Pracovné prostredie je ideálnou ukážkou toho, ako rozoznať jednorazové vzťahy od tých, ktoré majú šancu na to stať sa trvalejšími.

Známi nezdieľajú svoju zraniteľnosť, ťažké témy alebo veľa detailov

Priatelia áno, s nimi životy zdieľame na často neprikrášlenej a obnaženej úrovni. Sme si v životoch navzájom dôležitými osobami, takže poznáme aj svoje slabiny. Ak s vami človek nezdieľa nič do hĺbky, všetkého sa dotýkate len na všeobecnej rovine a vy viete, že je toho veľa nevypovedaného, pravdepodobne sa priateľmi nestanete ani výhľadovo.

Veľa si toho o vás nepamätajú

Zoberme si ako príklad naše narodeniny. Existujú dve možnosti. Tí, ktorí si nás chcú držať od tela, buď naozaj veľmi nepočúvajú, čo im hovoríme, alebo naopak predstierajú, že si nepamätajú, aj keď pamätajú. Je to mätúce? Je to doslova zlé predstaviť si niekoho, kto predstiera, že si o nás toho veľmi nepamätá, len preto, aby si držal odstup? Či tak alebo tak, jednoducho nestojí o hlbší vzťah. (Aj keď veľa z nás na dáta jednoducho nemá hlavu. A tiež dosť spoliehame na sociálne siete. Ale v dnešnej dobe nie je zas až tak zložité si dátum, akonáhle sa ho dozvieme, jednoducho zapísať do kalendára.) Príklad samozrejme môže byť tiež, či máte súrodencov, kde a s kým žijete, deti, ich počet a napríklad aj mená a mnoho, mnoho ďalšie.

Jednoducho to necítite

S priateľstvom je to ako s každým iným vzťahom. Keď to tam nie je, tak to tam jednoducho nie je. Ak vidíte, že vaše životné štýly, postoje, hodnoty sú natoľko iné, že sú neobohacujúce a nekompatibilné, je to jasné. A keď ste to vždy vy, kto iniciuje spoločnú akciu, nikdy ten druhý, časom vás to prestane baviť.

Známi nemajú záujem spoznať vašich kamarátov

Inak povedané nemajú záujem o ostatné kruhy, v ktorých sa pohybujete. Držia naše dva svety oddelené, pretože jednoducho nemajú záujem o to ich spájať. Priatelia však, aj keď ich pozvete na oslavu narodenín, kde nikoho osobne nepoznajú, prídu. Pretože sa so všetkými poznajú minimálne z rozprávania.

„Kamarátka ma pozvala na kolaudáciu bytu. Ani na chvíľku som nezaváhala, dokonca ma ani nenapadlo sa spýtať, kto ďalší tam bude. Pretože... tak nejako cítim, že máme všetci niečo spoločné - ju. Takže by sme si jednoducho mali rozumieť, že áno.“

Jana, 32