Ako zvlhčiť suchý vzduch v byte: Predísť nádche, kašli, laryngitíde aj zápalom dýchacích ciest

Vykurovacia sezóna začína a s ňou prichádza každoročný problém, ktorým je presušený vzduch v byte. Ten je príčinou mnohých závažných zdravotných problémov predovšetkým u detí, ale aj u dospelých. Vyriešiť tento problém pritom nie je vôbec zložité. Je len na vás, či zvolíte osvedčené babské rady alebo dáte prednosť modernému riešeniu.

Možno si teraz ale poviete, že vás vlastne vlhkosť vzduchu vo vašej domácnosti nezaujíma. Ale mala by! Málokto totiž tuší, že suchý vzduch je nebezpečnejší, než ste si mysleli. Okrem ďalšieho spôsobuje dýchacie problémy, dráždivý kašeľ, laryngitídu, chronickú nádchu, zápaly nosohltanu, časté ochorenia dýchacích ciest, ale aj vyššiu pravdepodobnosť infekcií, astmatických záchvatov alebo alergických reakcií. Vinníka v ňom hľadajte, aj ak máte v zime popraskané pery, vysušenú a podráždenú pleť, pália vás oči a ste často bez zjavnej príčiny unavení. A gazdinky určite nepoteší ani to, že kvôli zvýšenej prítomnosti statickej elektriny v presušenom vzduchu dochádza tiež k väčšiemu usadzovaniu prachu na nábytku a predmetoch v miestnostiach.

Viete, že v zime, predovšetkým teda, keď teploty klesnú pod nulu, sa vlhkosť v domácnostiach pohybuje často len okolo 20 percent? Ideálne hodnoty sú pritom medzi 45 až 60 percentami. Ak relatívna vzdušná vlhkosť v miestnosti nepresiahne 35 až 40 percent, mali by ste to začať riešiť. Aby ste zistili, ako ste na tom, kúpte si vlhkomer. Nejde o nijako závratnú investíciu.

A čo teda robiť, ak vám vlhkomer ukáže nízke hodnoty? Spôsobov je celý rad, od trikov našich babičiek a mamičiek, až po nákup niektorého z moderných prístrojov.

Jednoduché triky fungujú, vzduch ale zvlhčia krátkodobo

Ak potrebujete hodnotu vzdušnej vlhkosti zvýšiť len o pár percent, kúpte si najlepšie keramický alebo porcelánový odparovač, či už závesný na radiátor alebo napríklad v podobe dekoratívnej misy. Potom už len stačí napustiť vodu, pridať pár kvapiek citrónovej alebo pomarančovej šťavy alebo napríklad aromatického oleja. Vodu je ale potrebné pomerne často dopĺňať. Zaujímavým doplnkom je aj malá domáca elektrická fontána.

Praktické sú aj rôzne elektrické aromadifuzéry, ktoré fungujú na báze ultrazvukovej technológie a vytvárajú studenú paru. Nedochádza tak k žiadnemu spaľovaniu, ktoré by viedlo k vzniku radu nezdravých, alebo priamo karcinogénnych látok, ako je tomu napríklad u klasických aromalámp. Vzduch zvlhčí a zároveň do priestoru rozptýli aromatický olej, takže izbu príjemne prevonia, prípadne zlepší dýchanie.

Zvýšiť vzdušnú vlhkosť v miestnosti môžete aj tak, že v nej necháte schnúť na rozloženom vešiaku bielizeň alebo na kúrenie rozložíte navlhčené uteráky. Rozprašovačom môžete tiež postriekať závesy a záclony.

Trvalým riešením je elektrický zvlhčovač

Výber je v dnešnej dobe skutočne široký, rovnako ako cenové rozpätie ponúkaných prístrojov. Tie najdrahšie prístroje sú často kombinované aj s čističkou vzduchu, čo ocenia predovšetkým alergici a astmatici. Vyberať môžete z troch typov, dva z nich sú parné, ten posledný ultrazvukový.

Najlacnejšie sú tie produkujúce teplú paru, ktorá vzniká odparovaním v tenkej vrstve na vykurovacom telese. Ich prevádzka je však vzhľadom k vysokému príkonu okolo 1000 W pomerne drahá, navyše zvyšujú teplotu vzduchu, a ak máte malé deti, hrozí ich obarenie.

O niečo lepšie sú prístroje produkujúce paru studenú. Tie fungujú tak, že sa nasatý vzduch zmieša s vodnou parou, a až potom vychádza von z prístroja. Sú tiché, energeticky úsporné a nezvyšujú teplotu v miestnosti.

Najlepšie a najúčinnejšie sú potom zvlhčovače ultrazvukové, ktoré bývajú často skombinované s čističkou vzduchu. Vytvárajú jemnú hmlu, pri ktorej sú mikrokvapôčky rozptyľované do okolitého vzduchu, kde sa odparujú a zvyšujú tak vzdušnú vlhkosť. Vyznačujú sa nízkou spotrebou energie a malou hlučnosťou. Je ale potrebné pravidelne vymieňať filter a tiež dbať na pravidelnú výmenu vody v nádržke. Posledná spomínaná vec sa týka aj prístrojov parných. Kvôli prípadnému výskytu a množeniu baktérií a choroboplodných zárodkov by sa voda mala meniť aspoň raz za tri dni.