Problém menom záškoláctvo: Prečo vzniká, ako spoznať, že dieťa chodí poza školu, a čo s tým robiť

Hovorí sa, že malé deti, malé starosti, veľké deti, veľké starosti. A niečo pravdy na tom asi bude. Akonáhle školské milé deti trošku odrastú, v škole im otrnie a začnú mať svoju hlavu, starosťou väčšiny rodičov je, aby sa „nechytili zlej party“. Zlý kolektív však zďaleka nie je jedinou príčinou záškoláctva. Čo deti, ktoré chodia za školu, trápi? Ako sa o tom môžete dozvedieť? A čo proti záškoláctvu podnikajú školy? Vedeli ste, že záškoláctvo je klasifikované dokonca ako porucha správania?

Čo je to záškoláctvo

Záškoláctvo je problém, s ktorým sa stretol nejeden rodič, a to už aj pri svojej vlastnej školskej dochádzke. Ruku na srdce, kto z nás nikdy nepodľahol lákavej možnosti odísť zo školy (alebo do nej vôbec neísť), a to zvlášť v prípade, že postih v podstate žiadny nehrozil? V prípade chodenia za školu je na mieste istá miera benevolencia, ktorá sa odvíja od vzťahov v rodine aj v škole. V prípade, že za vami váš potomok príde, prizná sa, že sa do školy bál ísť, pretože hrozila písomka z neobľúbeného predmetu, alebo že ho v škole šikanujú a podobne, je na mieste riešiť príčinu záškoláctva, nie čin sám o sebe. Ovšem toto sú, bohužiaľ, prípady pomerne ojedinelé.

V prípadoch, kedy je záškoláctvo pravidelné a spojené s ďalšími faktormi, hovoríme podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb o tzv. socializovanej poruche správania - teda takej poruche, ktorá sa vyskytuje u detí inak bezproblémovo zapojených do skupiny rovesníkov.

Prečo vzniká a ako sú jeho druhy

Odborníci z radov psychológov, sociológov, pedagógov a koniec koncov aj politikov uznávajú niekoľko foriem záškoláctva, podľa rôznych hľadísk. To základné rozdelenie je pravdepodobne na záškoláctvo impulzívne a plánované. Aký je medzi nimi rozdiel, to asi cítime všetci. U plánovaného záškoláctva je samozrejme problém podstatne väčší. Dieťa uvažuje, kedy sa píše test, kedy má byť skúšané, ale i napríklad či je v škole jeho najlepší kamarát a podobne. Plánované záškoláctvo je ale trebárs tiež simulovanie chorôb, čo je vyložené volanie o rodičovskú pomoc.

Pravé záškoláctvo - dieťa nechodí do školy a rodičia o tom nevedia.

Záškoláctvo s vedomím rodičov - toto je trošku sporné, nemusí ísť nutne o nič negatívne. Rodičia občas potrebujú pomôcť, preto nechajú dieťa doma, aj keď nie je príčina na strane dieťaťa (napr. choroba). Problém je, keď nie je absencia v škole riadne ospravedlnená.

Záškoláctvo s klamaním rodičov - a tu sme pri simulovaní choroby. Dieťaťu nič nie je, ale rodič veria tomu, že je.

Útek zo školy - žiak odíde zo školy napríklad len na jednu alebo dve hodiny. Väčšinou sa tak vyhýba nepríjemným predmetom, testom, skúšaniu alebo pedagógom.

Odmietanie školy - a to z rôznych dôvodov, zjavných aj menej zreteľných. K tým zjavným môže patriť šikanovanie alebo dlhodobý neúspech, zlé známky, telocvik atď. Ale zároveň do tejto kategórie patria rôzne úzkosti a fóbie, napríklad z odlúčenia od rodičov alebo domáceho prostredia, strach z nových vecí a ľudí a pod.Ako spoznať, že vaše dieťa (alebo napríklad dieťa vo vašej triede) v škole trpí a jeho záškoláctvo pramení z úzkosti a nie zo zlých návykov? Sledujte tieto 4 znaky:

1. Svoju absenciu netají pred rodičmi.
2. Chýba často dlhodobo - v týždňoch až mesiacoch, väčšinou u neho nepozorujeme absenciu v rádoch dní.
3. Učí sa dobre, má profesijné predpoklady a látka mu nerobí väčšie ťažkosti.
4. Ma normálne bezproblémové správanie, žiadne disciplinárne priestupky.

Záškoláctvo nie je zďaleka len výsadou detí z problémových rodín. Veľmi často sa ho dopúšťajú deti, ktoré žijú v strese napríklad z trestu rodičov, ale aj naopak kvôli ich nezáujmu (vyvolanie problémov býva tiež forma pútanie pozornosti). Ďalším zo zaujímavých motivácií k záškoláctvu je úplne jednoduchý fakt, že škola dieťa nebaví. Možno si ju samo vyhodnotilo ako neprínosnú - tak sa môžu správať deti predčasne vyspelé, tie, ktoré boli vzdelávané veľmi dopredu, prípadne tiež deti pod vedením zlého pedagóga.

K najhoršej forme záškoláctva patrí však práve ona obávaná „zlá parta“. Deti, ktoré chodia poza školu ako náhradu trávenia voľného času, sa často dopúšťajú výtržností a ich absencia v škole je spojená napríklad s fajčením, konzumovaním alkoholu alebo drog a prípadne dokonca s páchaním trestnej činnosti.

Čo môže urobiť škola

Hranicu „únosnej miery“ záškoláckych hodín si určuje napospol každá škola sama. Zákonom je stanovený postup, ako riešiť neospravedlnenú absenciu u žiakov, ale často sa na správny postup toľko nehľadí - v prípade problémových žiakov bývajú učitelia „radi“, že dieťa v škole nie je, a v prípadoch ojedinelých sa väčšinou s rodinou dohovoria. Nie nadarmo sa hovorí, že miera záškoláctva určuje kvalitu vzdelávacieho systému.

To najlepšie, čo môže škola robiť, sú všetky možné formy prevencie. Na školách fungujú pedagógovia, metodický pracovníci a výchovní poradcovia, ktorí by sa spoločne mali podieľať na stratégii prevencie (nielen) záškoláctva.

Do 10 neospravedlnených hodín rieši absenciu triedny učiteľ so zákonnými zástupcami žiaka.

Nad 10 neospravedlnených hodín by mal riaditeľ školy zvolať výchovnú komisiu (riaditeľ, zákonný zástupca, triedny učiteľ, výchovný poradca, zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, prípadne ďalší pracovníci príslušných orgánov).

Nad 25 neospravedlnených hodín posiela riaditeľ oznámenia a potrebnú dokumentáciu na orgán sociálnoprávnej ochrany detí. Vo vážnejších a opakovaných prípadoch dlhodobej absencie podáva riaditeľ tiež oznámenia na políciu - pre podozrenie spáchania trestného činu ohrozujúce mravnú výchovu mládeže, zanedbávanie povinnej školskej dochádzky.

10 neprávd o záškoláctve
(zdroj www.zachranny-kruh.cz)

1. Nepravda - záškoláci sú predovšetkým deti lenivé, ktorým vyhovuje záhaľčivý spôsob života.

Skutočnosť - nie je to tak - záškoláci sú naopak často fyzicky zruční a pracovití, sú však citovo neistí a majú skúsenosť so zlyhaním v škole.

2. Nepravda - Hlavným dôvodom záškoláctva je nezáujem žiakov o vzdelávanie.

Skutočnosť - výskumy ukazujú, že nezáujem o vyučovanie je až na druhom mieste z uvádzaných dôvodov. Takmer každý tretí záškolák však uvádza ako dôvod strach z nesplnených školských povinností.

3. Nepravda - záškoláctvo má predovšetkým skupinový charakter a je spojené s túlaním sa vonku.

Skutočnosť - päťkrát častejšie trávia záškoláci čas doma ako vonku alebo v meste. Približne asi len šestina záškolákov trávi svoj čas s kamarátmi.

4. Nepravda - nám sa to nemôže stať.

Skutočnosť - záškoláctvo sa môže objaviť v každej rodine, aj v tej „dobrej“!

5. Nepravda - záškoláctvo sa dramatizuje, bolo tu vždy.

Skutočnosť - Záškoláctvo tu bolo, ale za posledné roky sa zvýšila tolerancia voči neplneniu nielen školských povinností detí, znížila sa kontrola záškoláctva a stúpol počet neospravedlnených a ospravedlnených hodín.

6. Nepravda - záškoláctvo je spojené s nižším intelektom žiakov.

Skutočnosť - pravda je, že najnižšie záškoláctvo je na osemročných gymnáziách, to je ale skupina s výraznou motiváciou vzdelávať sa. Ak ide o počet záškolákov, je nízke záškoláctvo aj v špeciálnych základných školách, kde nároky nielen odpovedajú schopnostiam detí, ale pozitívne hodnotenie žiakov nie je spojené len so školskou výkonnosťou.

7. Nepravda - vina je predovšetkým na záškolákoch samých.

Skutočnosť - záškoláci pochádzajú častejšie z neúplných rodín a z rodín nefunkčných. Na tieto skutočnosti nemajú záškoláci vplyv. Ide často o emocionálne a sociálne narušené deti bez primeraného rodinného zázemia.

8. Nepravda - záškoláctvo sa takmer vždy odhalí a je spojené s „výchovnými“ opatreniami

Skutočnosť - záškoláci majú pomerne často opačnú skúsenosť. Každý dvanásty uvádza, že sa na jeho záškoláctvo vôbec neprišlo a takmer každý tretí tvrdí, že sa následne po neospravedlnenej absencii nič nestalo.

9. Nepravda - najúčinnejším prostriedkom pri riešení záškoláctva je dôsledná kontrola záškolákov a potrestanie ich záškoláctva.

Skutočnosť - ani samotná kontrola alebo dokonca samotné vodenie dieťaťa do školy, ani samotný trest nebývajú účinným riešením, pretože nie sú zamerané na príčiny záškoláctva.

10. Nepravda - škola robí, čo môže, riešiť by to mali iní (rodičia, deti, sociálni pracovníci, polícia).

Skutočnosť - niektorí odborníci tvrdia, že až tretina záškoláctva súvisí priamo s klímou v škole, so spôsobom jednania pedagógov so žiakmi a s neprofesionálnym fungovaním pedagógov. Na školskú klímu nemajú vplyv a nezmenia ju ani polícia, ani sociálni pracovníci.