Svokra nám hovorí do všetkého! Aj do mena dieťaťa

Júlia čaká svoje prvé dieťa a veľmi sa na naň teší. Ale radostné očakávanie jej kazí svokra, ktorá si vnuka nárokuje spôsobom, ktorý budúcu matku zaskočil. Nielen, že už teraz plánuje, ako často u nich chlapček bude, ale chce rozhodnúť aj o jeho mene.

Keď sa Júlia vydala, nemali s manželom ešte zrekonštruovaný svoj byt, a preto dva roky po svadbe bývali u svokrovcov v rodinnom dome. Bývanie moc oddelené nebolo a svokra sa im do života dosť montovala už vtedy, ale mladá žena to brala ako nutné zlo, ktoré odsťahovaním skončilo. Ale radosť to bola len dočasná.

Získala som v tebe dcéru!

Spätne Júlia hovorí, že jej vlastne bolo podozrivé už to, keď svokra vyhlasovala „získala som v tebe dcéru, ktorú som nikdy nemala“ - ale brala to ako jeden z prejavov jej afektovanosti. Dnes už to vidí skôr ako typický prejav svokrinho trochu manipulatívneho správania, ktoré uplatňuje voči celej rodine. „Môj muž to tak ale neberie, pretože v tom vyrástol a príde mu to úplne normálne,“ dodáva ešte budúca matka Júlia.

Keď sa mladý pár odsťahoval, svokra im chvíľu dala viacmenej pokoj, mala síce tendenciu chodiť na neohlásené návštevy, ale naučila sa rešpektovať, že takto nie - najmä preto, že často prišla v čase, keď aj tak doma neboli.

Jej správanie sa zmenilo, keď Júlia prišla do iného stavu. Obom rodičovským párom to budúca matka s otcom oznámili na jednej rodinnej oslave, radosť z novinky bola spoločná. Ale zatiaľ čo rodičia Júlie rešpektujú súkromie a plány svojej dcéry, svokra zjavne chce mať všetko pod palcom. Od začiatku tehotenstva o budúcom vnúčati vykladá širokému okoliu, kupuje mu výbavu podľa svojich predstáv a rodičom vysvetlila, že ho bude strážiť od malinka, pretože bez problémov to u neho zvládne.

S nevôľou komentuje plány Júlie na dlhé dojčenie, nosenie v šatke či celkovo iné predstavy o tom, ako dieťa vychovávať. „Vlastne na jej nátlak sme si nechali povedať, či to bude chlapec alebo dievča, hoci sami sme to skôr vedieť nechceli. Keď zistila, že čakám syna, rozhodla sa, že mu vyberie meno,“ opisuje Júlia.

A prečo nie Henrich?

Kým svokra len navrhovala rôzne mená, dalo sa to brať ako neškodná zábava a jej odporúčania púšťať jedným uchom dnu a druhým von. Lenže tým to neskončilo. Keď sa budúci rodičia zverili s tým, aké mená preferujú oni, prešla budúce babička do protiútoku.

„Nám sa páči Vojto, Viktor, Tadeáš alebo Matyáš a chceme sa rozhodnúť medzi nimi. Svokra to však označila za módny nezmysel a postavila nás pred to, že dobré meno je napríklad Ladislav. A že úplne báječné je meno Henrich, aké nosil aj nejaký jej prapredok. Nič proti nim, ale nám sa jednoducho tak nepáčia,“ cnie si Júlia. A ako hovorí, že pre pokoj v rodine prehryzne napríklad to, že jej svokra kúpi kočík, ktorý tak úplne nechce - to totiž tiež plánuje - ale určite nechce, aby jej prvorodené dieťa nosilo meno, ktoré mu nevyberie ona s manželom.

S tým už sa kvôli tomu dokonca niekoľkokrát pohádali. Keď začal tvrdiť, že Henrich predsa nie je tak zlá voľba. Našťastie teraz už sú manželia zase zajedno a najväčším favoritom je meno Vojto. Svokra však prehlasuje, že mu rovnako bude hovoriť Henrich. Ako to celé dopadne, Júlia zatiaľ netuší...

(red)