Zobraziť přihlasovací formulár

Rozprávanie o sladidlách

  • Publikované:
Rozprávanie o sladidlách

Je zaujímavé, ako sa v poslednej dobe zamieňajú výrazy „zdravé stravovanie“ a „chudnutie“. Pretože keď „jeme zdravo“, pre väčšinu z nás to automaticky podvedome znamená, že sa snažíme schudnúť. Ale omyl. Zdravé stravovanie znamená, že dávame telu presne to, čo potrebuje, aby správne fungovalo, neznečisťujeme ho škodlivými potravinami alebo látkami a uvádzame telo do vyrovnaného stavu. Lenže práve preto, že zdravo sa dnes rovná diétne, číhajú na nás kadejaké pasce.

V obchodoch, reštauráciách, opisujú ich výrobcovia, predajcovia aj propagátori takzvane zdravého životného štýlu. A mnoho z nás má mylnú predstavu o tom, čo je v skutočnosti zdravé. Keďže je cukor veľký strašiak poslednej doby, tak nejako sa stalo, že sme si spojili - čo je bez cukru, to je zdravé.

Hlavne bez cukru.

Sú veci, ktoré jednoducho majú byť sladké, a cukor do nich patrí. To tiež znamená, že by sme si ich nemali dopriavať akékoľvek množstvo. Ale čo keď sa neudržíme? Geniálny variant - potraviny bez cukru! Alebo nie? Ak niečo má byť sladké, neobsahuje cukor, ale napriek tomu to sladké je, asi to obsahuje niečo iné. Našťastie už sú dnes niektorí výrobcovia osvietenejší, stále ale prevládajú produkty s umelými sladidlami. A tie, ako už sa k nám možno donieslo, rozhodne nie sú zdravé. Vo veľkom množstve ovplyvňujú naše zdravie a dokonca po nich môžeme priberať, pretože prehlbujú, paradoxne, baženie po cukre. A podporujú prejedanie. Môžu sa po nich rozvinúť rôzne choroby, ako je metabolický syndróm alebo cukrovka.

Zaujímavou vecou na umelých sladidlách, ktoré sú bez akejkoľvek výživovej hodnoty, je, že nám zvyšujú toleranciu na cukor. Snažíme sa oklamať naše receptory tým, že dostávajú cukor, aj keď ho v skutočnosti nedostávajú. A tak sa stáva, že po čase, nám veci ako ovocie alebo inak bežne sladké veci prídu akosi... málo sladké. Pretože naše receptory tak nejako otupeli. V kocke - umelé sladidlá môžu za to, že nám prestane chutiť „prirodzené“ jedlo a budeme sa obzerať po väčšom chuťovom (nie nutričným) zážitku, a vyhľadávať jedlá presolené, premastené, presladené a umelo dochucované.

Podľa americkej štúdie sú dokonca umelé sladidlá návykové. Takže... s ohľadom na to, že sú návykové, máme k nim čoraz väčšiu toleranciu a potrebujeme viac chuťových stimulov na to, aby sme boli spokojní, nie je od veci prirovnať ich k drogám.

  • Zaujímavý je aj psychologický efekt umelých sladidiel. Môžem si dovoliť tú tortu, veď predsa neprijímam žiadne kalórie v pití. Ako by to, že si niekde cukor odopierame znamenalo, že si ho inde môžeme dopriať.

Trošku vás postrašíme

Keď hovoríme o umelých sladidlách, často máme na mysli sladidlá náhradné, totiž čokoľvek, čo nie je cukor. Tie sa delia na umelé a prírodné. Medzi najznámejšie a najpoužívanejšie umelé patrí Aspartám (E951), Acesulfám K (E950, Sacharín (E954), cyklohexylsulfamáty a Sorbitol. Všetky majú svoje pre a proti, medzi tie najvýznamnejšie proti patrí všetko vyššie uvedené, ale tiež možná podpora rakovinového bujnenia najmä potom rakoviny močového ústrojenstva. Ale preukázateľnosť je malá. Avšak doporučené bezpečné denné dávky sa v jednotlivých krajinách líšia, čo nie je nijako dobré znamenie. Už vôbec len to, že sa musí skúmať „bezpečnosť“ dávok.

Vo spleti názvov a názvov skrytých pod „éčkami“ máme len pramalú šancu na to, mať dostatok povedomia o tom, koľko ich vlastne do seba denne dostávame. A v čom. Čo teda s tým...?

Naspäť na stromy

Nie teda úplne doslova, ale čiastočne áno. Najlepšie sladidlá? Med. A možno stévia. Ale hlavne zdravý rozum. Keď si chceme dať niečo sladké, dajme si to, čo je sladké prirodzene. Potom sa nemusíme báť ani o to, že konzumujeme zlý cukor, alebo že ho je moc. Pime vodu, jedzme ovocie, oslaďme si tvaroh lyžičkou medu a skúsme obmedziť cukor, ktorý si do jedla pridávame len tak. A postupne sa uzmierujme s tým, že život máme sladký dosť - aj bez nadmiery cukru alebo sladidiel. Keď sa budeme stravovať vyvážene, naše telo nebude mať hlad ani nedostatok živín, uvidíte, že zrazu toľko tých sladkých odmien potrebovať nebudeme. Ani pre radosť, ani pre energiu.

Články môžu komentovať iba prihlásení užívatelia

Komentáre k článku