8 otázok, ktoré položiť deťom, aby sa naučili vnímať seba i svet lepšie

O svoje deti sa staráme tak dobre, ako nám to len ide. Niekedy ale skĺzneme k rutine. Teda k tomu, že si stanovíme zoznam vecí, ktoré treba obhospodáriť, zariadiť alebo zaplatiť, otázok, ktoré je potrebné položiť (Máš nejaké úlohy?), a logistiky, ktorej je potrebné sa držať. Lenže do hry vstupuje aj detská myseľ, ktorú by sme mali stimulovať nielen úlohami na riešenie, ale aj úlohami na zamyslenie.

Detská myseľ funguje neuveriteľne inak ako tá naša. Môžeme sa snažiť ju chápať, ale málokto z nás si spomenie, aké to bolo, keď nás ešte toľko neformovali skúsenosti, ale skôr želania a fantázia. A to treba podchytiť a využiť tak, aby z tej neskazenej mysle vzišlo niečo užitočné. Môžeme jej energiu totiž nasmerovať k tomu, aby sa naše dieťa snažilo urovnať si myšlienky o sebe aj o svete.

Ako myslíš, že sa tam ten človek cíti? Môžeme dieťa učiť empatiu tým, že sa ho spýtame, čo si myslí, že cítia ostatní ľudia. Trebárs jeho kamarát zo školy, ktorému sa niečo prihodilo. Princípy empatie môžeme vysvetliť celkom ľahko tak, že poradíme, nech si predstaví, že by sa to stalo jemu. Tak môžeme deti naučiť, že myslieť na ostatných a pomáhať im je veľmi žiaduce a prirodzené.

Čo robíš, keď sa cítiš najšťastnejší? Môžete začať polemizovať na tému šťastie, môžete si vysvetliť rozdiel medzi šťastím a radosťou, môžete prísť na to, že vaše dieťa baví niečo úplne iné, než by ste čakali. A možno aj uvidíte, ktorým smerom sa v profesijnom alebo osobnom živote môže časom vydať.

Aké slovo myslíš, že ťa najviac vystihuje? Táto skoro až personalistická otázka má veľký potenciál nás prekvapiť. Niektoré deti odpovedia svojím menom, iné ale prídu s niečím, čo by nás v živote nenapadlo. A vždy sa môžeme opýtať - prečo si to myslíš?

Čo môžeš naučiť ostatných? V ktoromkoľvek veku vám dieťa niečo odpovie. A vy uvidíte, čo si vaše dieťa myslí, že vie. Môže to byť napríklad vyliezť na strom, urobiť kotúľ, ale aj oveľa pokročilejšie veci. Keby vaše dieťa bolo učiteľom a mohlo si vymyslieť predmet, ktorý bude učiť, ako by sa takýto predmet volal a čo by bolo jeho obsahom?

Až budeš dospelý, čo sa ti bude hodiť z vecí, ktoré sa teraz učíš? V škole, v krúžkoch a tak ďalej robia naše deti väčšinou to, čo ich baví, a potom to, čo musia. Čo ale považujú za užitočné? A prečo? A ako? Tu nastupuje dosť rodičovská rola, môžeme vysvetliť, ktoré veci používame v každodennom živote my, kde sme sa ich naučili, a tak ďalej.

Ktorého kamaráta myslíš, že by sme mali najviac radi? A prečo? Svojou odpoveďou nám dieťa vlastne povie, ktorého kamaráta si najviac váži, a ktoré vlastnosti si myslí, že sú pre nás dôležité. Trebárs povie, že asi Janku, pretože jej ide lepšie matika. A vy sa zrazu dozviete, že vaše dieťa berie svoje výsledky v škole vážne a dokonca berie do úvahy aj to, čo mu o nich hovoríme.

Aká je tá „naj“ vec, čo sa ti v živote stala? A môžete hovoriť o najlepšej aj o najhoršej. Uvidíte perspektívu, s akou vaše dieťa vníma, čo sa okolo neho deje. Možno máte extrémne previnilý pocit z niečoho, čo si vaše dieťa ani nevšimlo, naopak možno ste si vy nevšimli niečo, čo vaše dieťa maximálne rozrušilo. A naopak, možno ani neviete, čím robíte svojmu potomkovi radosť, trebárs bude najlepší deň v jeho živote ten, kedy ste sa spolu pozerali na obľúbený film i po jeho večierke.

• Z oboch udalostí môže vyplývať otázka - či sa z nich niečo naučili. Je dobré deti viesť k tomu, aby vedeli situácie analyzovať a vziať si z nich ponaučenie. Trebárs ste vy sami boli strašne radi za to, že dieťa samo od seba pomohlo v domácnosti alebo napísalo samo úlohy, a preto ste ho nechali dlho hore. Táto lekcia by bola celkom jasná.

Keby si mohol/a vymyslieť pravidlo, ktorým by sa všetci na svete riadili. Aké pravidlo by to bolo? Táto otázka privádza detskú myseľ na to, že žijeme vo svete pravidiel a zákonov, ktoré musíme dodržiavať. A tie tu nie sú od toho, aby nás trestali, ale aby nás chránili a robili náš život jednoduchší, hoci nie o všetkých si to myslíme. Podľa toho, aké pravidlo naše dieťa vymyslí, s ním môžeme diskutovať o tom, ako by svet podľa takého pravidla vyzeral, čo by sa zmenilo, ako by všetko vyzeralo.

• Tieto otázky nie je od veci tiež položiť sami sebe. Aj my sami sme sa odpojili od premýšľania v iných perspektívach, od premýšľania inom ako tom, čo treba zariadiť, aby sme v dnešnom uponáhľanom svete fungovali. A tak... čo viete tak, že by ste mohli naučiť druhých? Ako sa asi cíti kolega, ktorý vedľa vás sedí celý deň v práci? Koho z našich priateľov by mali najradšej naši rodičia a prečo...?