Čo keď potrebujú chudnúť deti?

My, dospelí, sme tak nejako na boj s váhou zvyknutí. Čím ďalej tým viac rodičov sa preto dnes snaží naučiť svoje dieťa čo najzdravším stravovacím návykom, respektíve sa snažíme im neodovzdať tie naše, ktoré, priznajme si, často nie sú úplne najlepšie. Uvedomujeme si, o koľko je pre človeka ľahšie udržať si zdravú váhu a aktívny životný štýl, keď je to pre neho normálne. Lenže niekedy sa nám to vymkne. A chlácholiť seba aj svoje dieťa tým, že „z toho vyrastie“ nie je úplne to, čo si situácia žiada.

Moderná doba kladie dôraz na zdravý životný štýl, a dáva k nemu pomerne dobré príležitosti. Lákadlá na opačnej strane spektra sú ale tiež. A tak máme nepreberný výber ovocia a zeleniny, rovnako tak ale sladkostí a zábavy v televízii. A naši rodičia mohli jesť „vepřo-knedlo-zelo“, bôčik a kysnuté knedle niekoľkokrát týždenne, ale pretože ich zábava i práca bývali oveľa aktívnejšie a fyzicky náročnejšie, problémy s váhou toľko nemali. Alebo ich moc neriešili. Alebo riešili, ale jedla sa nevzdali, a tak je to ťažké aj pre nás.

Obezita je, podľa niektorých teórií, takzvane zdedený sociokultúrny návyk. Proste sa od nášho okolia učíme, ako jesť, ako sa pohybovať, potom do toho zakomponujeme niečo nášho a je to. Ak naši rodičia plienili chladničku po jedenástej večer, budeme na to mať pravdepodobne neskôr sklony tiež.

A čo naše deti?

Generácia súčasných rodičov je tak trošku na pomedzí - vieme, čo v našom životnom štýle robíme „zle“, väčšinou sa s tým snažíme bojovať, ale hlavne - nenaučiť to naše deti. Ale občas sa stane, že sa nám náš školáčik zaguľatí trošku viac, než by bolo v jeho veku normálne.

Je bežné, že niektoré deti majú konštitúciu krehkejšiu, iné sú robustnejšie. Potiaľ všetko v poriadku. Čo keď ale už nad tou pneumatičkou okolo pása nemôžeme zatvárať oči? Čo keď nám dôjde, že naše deti nie sú schopné stíhať ostatných pri športových aktivitách, nechcú chodiť na plaváreň, pretože sa napríklad hanbia, alebo si z nich ostatní robia srandu?

Za „oblosť“ našich detí v súčasnej dobe môže niekoľko faktorov. Ide predovšetkým o stravovanie plné cukrov, procesovaných potravín a sladených (ale i light) nápojov, neaktívny životný štýl (myslené napríklad dlhá doba trávená pred počítačom), ale tiež napríklad stres, ktorý dnešné deti zažívajú. Ten je oveľa vyšší než u akýchkoľvek predchádzajúcich generácií.

Tlak na vzhľad síce nie je tak intenzívny, ako bol v minulom desaťročí, to ale neznamená, že deti nebudú mať problém medzi svojimi rovesníkmi. Deti si často moc servítky neberú a dokážu tak triednemu bacuľkovi pekne znepríjemniť život.

Ďalším z faktorov je tiež fakt, že byť „pri tele“ sa dá považovať za niečo, čím sa dieťa od ostatných líši, čo je súčasťou iniciačnej fázy šikanovania.

Ako z toho von

Pre zdravie fyzické, psychické i spoločenské musíme našim deťom pomôcť. A pretože v nich nechceme vypestovať ešte väčšie komplexy, naučiť ich naháňať sa za chudým telom a napríklad tak dať základy pre poruchy príjmu potravy alebo napríklad depresie, musíme opatrne.

• V spolupráci s pediatrom treba vylúčiť zdravotný problém. Môžu sa prejavovať napríklad problémy so štítnou žľazou, hormonálne ťažkosti, zadržiavanie vody, zažívacie problémy, alergie, jednoducho musíme vedieť, na čom sme.
• S dieťaťom je potrebné hovoriť. Musíme zistiť, ako vníma samo seba, či sa mu v škole napríklad neposmievajú, nevystrkujú ho z kolektívu a podobne.
• Mali by sme mať na pamäti, že aj keď chceme, aby naše dieťatko schudlo, je stále vo vývine, a teda potrebuje živiny. Nasadiť dieťaťu diétu, akú sem tam držia dospelí, je naozaj neuvážené.
• Musíme vyškrtnúť zbytočné kalórie. Sladké pitie, sladkosti, biele pečivo, jednoducho všetko, čo deti jedia len tak „pre radosť“. Respektíve často z nedostatku inej činnosti (ale to poznáme, že áno).
• Podporovať zdravé stravovacie návyky. A byť ich súčasťou. Snaha o zmenu na váhe nášho dieťaťa znamená, že sa budeme musieť haltovať aj my sami. Zmena stravovacích návykov celej rodiny je to, čo je potrebné. Ťažko dieťa presvedčíme, že si má dať stopkový zeler, keď budeme sedieť pri káve a pojedať bábovku.
• Nastavme odmeny. Pozitívna motivácia (rozhodne nie jedlom) je na mieste. Napríklad za týždeň, kedy dieťa bude piť vodu a čaj miesto sýtených vôd a džúsov môžeme sľúbiť výlet alebo napríklad aj malú hračku. Len nie výlet do fast foodu.
• Fyzická aktivita je esenciálna, bez nej sa ďalej doslova nepohneme. Aj to bude vyžadovať zapojenie rodiny, alebo aspoň niektorých jej členov. Športy, výlety, proste čokoľvek, čo zamedzí vysedávaniu pri televízii alebo akékoľvek iné pasívne trávenie voľného času.

Všetci sme unavení a máme veľa povinností. Ale jedlo a pasivita nie sú tým správnym odpočinkom. Čím zdravšie jeme a čím viac sa hýbeme, tým viac energie máme. Ide len o to začať. A ideálne včas.