. .. .. .. .. .. .. .
. . . .

Ako sa vyrovnať so stratenou láskou? Vzťahy a sex

Rozchody bolia. Obzvlášť, keď to nie sme my, kto sa chce rozísť. Ale vo vzťahoch má väčšinou „nie“ väčšiu hodnotu ako „áno“, a tak sa so stratou proste sem tam musíme vyrovnávať. A niekedy to naozaj nie je jednoduché. O tom, že sa s tým stretávame často a skoro všetci, svedčí fakt, že asi o ničom inom, než o láske k človeku, ktorého nemôžeme mať, nebolo nikdy napísané toľko pesničiek, kníh a básní. Ako teda na to? Ako prekonať bolesť zo straty a nenaplnenia?

Či už vzťah skončil alebo nikdy nezačal (a my sme i napriek tomu milovali), definitívne rozhodnutie, že to ďalej nevedie, nie je v mnohých prípadoch na nás. A toto rozhodnutie bolí moc. Čo je potrebné v takejto situácii robiť? Samozrejme neexistuje univerzálne pravidlo, každý máme svoje vlastné okolnosti a situácie, ale predsa len…

Doprajte si trúchlenie. Skúste v sebe bolesť nepopierať. Ona sa prederie na povrch inak, inokedy a často za veľmi nevhodných okolností. Doprajte si prežiť si tú bolesť. Doprajte si prežiť všetky tie pocity beznádeje, bolesti, straty a smútku. Skrze to potom oveľa zdravšie prijmete fakt, že je koniec. Prežitá traumu nás tiež formuje a možno do podoby, ktorá bude skvelá pre niekoho iného. Vďaka nej možno otvoríme oči a uvidíme iné kvality u iných ľudí.

Nedávajte tomu všetko. Často si v takýchto prípadoch hovoríme, že bude lepšie aspoň zostať priateľmi, že toho druhého chcete aspoň trošku okolo seba mať a cítiť. Lenže... sami si to predstavte. Ako sa budete cítiť, až bude na sociálnych sieťach zverejňovať fotky s novou láskou? Je to naozaj lepšie? Zostať priateľmi s niekým, kto sa s nami rozišiel, je ako si povedať - rozbilo sa nám auto, ale môžeme v ňom ešte chvíľu sedieť. K ničomu to nie je. Nie je potrebné stopnúť kontakt stopercentne, len nebrať každú príležitosť ku kontaktu, ktorá sa nám ponúka. Aspoň nie zozačiatku.

Vyhýbajte sa situáciám, ktoré by mohli bolieť. A rovno si ich vymenujeme - prestaňte sledovať sociálne siete, aspoň nie aktívne. Nemusíte ich rovno prestať sledovať alebo odstrániť z priateľov, príspevky od človeka už môžete dočasne „uspať“. Nepýtajte sa na nich spoločných priateľov. Nechoďte na miesta, kde viete, že je pravdepodobné, že na nich alebo na ich blízkych môžete naraziť, ak je to možné (niekedy to možné nie je, keď hovoríme napríklad o kolegovi alebo kolegyni v práci).

Nájdite smer, ktorým všetku tú energiu poslať. Pretože energie bude veľa. Budete neposední a budete sa potrebovať zabaviť. V takých chvíľach je veľmi jednoduché skĺznuť do nezdravých aktivít, ako sú napríklad stalkovanie dotyčného človeka na internete (v tom lepšom prípade) alebo vymýšľanie plánov, ako sa k sebe zase vrátiť. Skúste túto energiu využiť produktívne. Vyskúšajte niečo, čo ste vždy chceli, skúste cvičiť, ísť na výlet, plánovať dovolenku, stretnúť sa so všetkými, s ktorými ste chceli (ale skúste ich nezahltiť svojím nešťastím). Práca je tiež dobrým objektom našej energie. Ale čokoľvek, čo nám odvedie pozornosť, je skvelé.

Vzdajte sa toho nájsť nejaké „uzavretie“ situácie. Ako by malo vyzerať? Stretnúť sa, porozprávať sa a hovoriť tak dlho, kým sa obaja navzájom nepochopíte a neprijmete názor druhej strany? Teda ideálne s výsledkom, že sa k sebe zase vrátite? Každý pokus o to hľadať nejaké uzavretie situácie, je vlastne prezlečený pokus o kontakt a návrat. Niekedy nastanú v živote situácie, s ktorými sa jednoducho musíme vyrovnať, bez toho aby sme nepátrali po odpovedi na otázku „prečo“. Jednoducho preto.

Systém podpory. Na nič nemusíte byť sami. Vaša rodina, priatelia aj napríklad kolegovia môžu ponúknuť viac pomoci, než by sme si vedeli predstaviť. Nie je síce úplne vhodné urobiť kobercový nálet na všetkých svojich známych a pekne im vyklopiť, čo sa deje (pretože často čím viac o situácii hovoríme, tým viac sa v nej uzamykáme a tým viac je pre nás ťažké sa od nej odpútať). Ale môžu nám ponúknuť aktivity a spoločnosť pri nich. Tam vás vezme kamarátka do kina, tam kamarát na večeru, tam si zájdete vypočuť príbehy svojej babky. Proste nechajte ľudí, aby vám vyplnili voľný čas - aspoň na chvíľku. Budete počuť slová povzbudenia, uľavíte si od bolesti, uvidíte inú perspektívu na svoj problém, budete sa smiať.

Choďte na rande. Možno je to to posledné, na čo máte práve myšlienky. A áno, je veľmi pravdepodobné, že nasledujúci partner bude skôr prechodný než čokoľvek iné (rola prievozníka alebo mosta cez minulosť je pomerne známe), ale zistíte, že sa vlastne môžete celkom dobre baviť aj s niekým iným. Uvedomíte si, že už to nikdy nebude rovnaké, ale že je to dobre - pretože nové neznamená horšie a iné neznamená neuspokojivé.

Vykašlite sa na seba obviňovanie. Je to veľmi časté. Cítime stud, zahanbenie, bolesť a sklamanie sami zo seba. A tak začneme pátrať, ako moc a v čom je to celé naša vina. A presne v ten moment by sme sa mali zastaviť. Pretože to naša vina nie je, nekompatibilitu nezaviníme a nikoho druhého nedonútite, aby nás miloval, a to dokonca ani tak, že zmeníme celú svoju osobnosť. A to predsa nechceme. Nestojí to za to.

Publikováno



ČLÁNKY MOHOU KOMENTOVAT POUZE REGISTROVANÍ UŽIVATELÉ
Registraci provedete ZDE
© 2004-2020 CZECH NEWS CENTER a.s. | Reklama | Podmienky serveru | Cenník členstva | Návod na inzerciu | Desatoro | Osobné údaje | Kontakt