5 tipov, ako zvýšiť deťom sebavedomie. Uľahčíte im život!

Zdravé sebavedomie je obrovskou devízou. Ten, kto ním deti vybaví, urobí pre ne oveľa viac, ako keď ich bude obdarovávať drahými hračkami, prihlasovať na nákladné krúžky alebo posielať do prominentných škôlok a škôl. Prezradíme vám 5 stratégií, ako túto dôležitú vlastnosť u potomka posilniť.

Človek sa sebavedomým nerodí, má však veľký potenciál sa v sebavedomého jedinca vypracovať. Všetko však závisí predovšetkým na rodičoch a ich výchove. Práve oni majú veľký vplyv na to, či ich dieťa pôjde životom ako sebavedomý človek, ktorý vie, čo chce dosiahnuť, alebo sa stane „utiahnutý“. Deti, ktoré si veria, dokážu ľahko prekonávať problémy, ktoré im život už od mala stavia do cesty. Nerozhodí ich sklamanie, ani nejaká tá modrina. Zvládnu drobné neúspechy v škole, nenechajú si páčiť šikanu, neboja sa ozvať. Keď sa objavia prekážky, vytrvajú v ceste za svojím cieľom.

Povzbudzujte!

Ak dieťa stále slovne zhadzujete, nečudujte sa, že má sebavedomie na bode mrazu. Presvedčte ho, že veríte v neho aj v jeho schopnosti. Teraz je vhodný čas podržať ho napríklad pri učení sa na kolieskových korčuliach alebo jazde na bicykli bez postranných koliesok. Nezabudnite pri tom používať slovné spojenia ako: „Ty to zvládneš. Ja ti verím!“. Keď sa mu niečo nepodarí, utešte ho: „Viem, že teraz si sklamaná/ý...“), a vzápätí povzbuďte, aby pokračovalo vo svojom úsilí: „Skúsiš to znova? Možno to už pôjde lepšie.“ Naučte ho, že skutočný úspech nespočíva v dosiahnutí výkonu, ale hlavne v prekonávaní ťažkostí. Vysvetlite mu, že k životu patria i prehry a neúspechy. Netreba z nich robiť vedu, ak sa poučíme z chýb, nabudúce sa im vyhneme.

Chváľte

Ruku na srdce, komu z nás neurobí pochvala dobre? Ak budete potomka chváliť zaslúžene, nemusíte mať obavy, že spyšnie. Deti potrebujú mať pocit, že to, čo robia, robia dobre. Rozhodne ale nepreháňajte, deti nie sú hlúpe. Keď im niečo nejde, pochváľte trebárs za trpezlivosť a snahu. Pozor tiež na neosobné pochvaly typu: „Si šikovná/ý.“, vždy zvoľte radšej osobnú verziu, ako: „Páči sa mi, ako si to urobil/a.“ alebo napríklad: „Mám z teba radosť, že si si spomenul/a na dedka“.

Načúvajte mu

Berte potomka tak vážne, ako vy sami chcete byť braní okolím. Za žiadnych okolností sa mu nevysmievajte a nezosmiešňujte ho. Môžete mu tým veľmi ublížiť. Naučte sa počúvať, keď vám niečo hovorí a nezabudnite mu tiež dať najavo, že mu rozumiete. A rešpektujte jeho názor, aj keď si napríklad myslíte niečo iné. Vytvorte priestor, v ktorom sa bude pravidelne hovoriť o starostiach a problémoch v rodine, kde každý môže beztrestne povedať svoj názor.

Berte ho také, aké je

Každý sme jedinečný, každý máme talent a vlohy na niečo iné. Rešpektujte osobnosť dieťaťa, jeho zameranie, schopnosti, potreby, skrátka všetko. Nesnažte sa nikdy potomka prerobiť k obrazu svojmu. Zdôraznite mu, že je dôležité, aby bolo spokojné samo so sebou, nezávisle na chvále a potvrdení okolia. Vaša starostlivosť by mala viesť k výchove samostatného mladého človeka, k jeho schopnosti prejaviť a napĺňať schopnosti, ktorými disponuje, rozhodne nie k napĺňaniu vašich predstáv.

Choďte mu príkladom

Rodičia sú pre deti tým najväčším vzorom. Ak sami máte problémy so sebadôverou, zapracujte na tom. Ak totiž budete sami vystupovať sebavedome, dieťa to od vás „okuká“ a naopak. Keď napríklad budete pred dcérou neustále kritizovať svoj vzhľad, docielite len to, že bude presvedčená o tom, že základom zdravého sebavedomia je to, či vám sedia džínsy, alebo koľko vážite. To všetko môže viesť napríklad k nezdravým stravovacím návykom ako je bulímia či anorexia a podobne. Pozor si dajte aj na povrchnosť a materializmus. Zamyslite sa aj nad tým, či pred potomkom neustále nekritizujete to, ako niekto vyzerá, ako sa správa, čo hovorí, čo môže byť známkou vlastného nízkeho sebavedomia.