Čo by sme mali začať brať naozaj vážne

Je toho mnoho, samozrejme. Nebudeme ale hovoriť o šéfoch, o radách rodičov a podobne, ale o tom, ako by sme sa mali začať k životu stavať. Pretože ono síce je vždy nejaké zajtra, nabudúce, inokedy, ale jedno to „zajtra“ bude posledné. Nechceme nikoho strašiť, ale nie je čas strácať čas. Až priveľa z nás sa bez vlastného pričinenia, respektíve vlastným nepričinením, ocitlo v životnej situácii, ktorá sa nám nepáči. Položme si otázku - je v poriadku, keď to tak bude až do konca života?

Ako byť v živote realistickí, ale zároveň ambiciózni, ako si nasadiť vysokú latku, ale nie zas prehnane, aby sme neboli vyčerpaní a sklamaní? Musíme začať brať vážne to, ako žijeme, to, ako premýšľame aj to, ako distribuujeme svoju vlastnú energiu. Na ktoré oblasti sa zamerať?

Brať vážne lásku, vzťahy a rodinu. Tí ľudia, s ktorými trávime najviac času, by mali byť zároveň tiež tí, s ktorými najviac času tráviť chceme. Mali by na nás mať pozitívny vplyv, ich spoločnosť a prítomnosť by mala byť pre nás prínosná a nabíjajúca, nie utrpenie. A dokonca ani nie neutrálna. Hovorí sa, že človek je kombináciou piatich ľudí, s ktorými trávi najviac času. Zamyslite sa a skúste si odpovedať, či sa vám tá vaša kombinácia páči.

Brať vážne svoju budúcnosť. Každý náš ďalší nádych už do budúcnosti patrí. A preto by sme mali zvažovať veľmi starostlivo, ako sa správame dnes. Naše dnešné rozhodnutia majú vplyv na to, čo sa s nami bude diať ďalej, či už je to vzdelanie, pohyb, práca, voľba partnera, voľba slova predneseného v dôležitej situácii, všetko.

Brať vážne svoje ciele. A tým pádom si ich stanoviť. Krátkodobo, dlhodobo, filozoficky, psychicky, fyzicky. Mali by sme vedieť, kam sa v živote uberáme, čo chceme dosiahnuť a priebežne dosahovať. Ak nemáme žiadne ciele, nechávame sa nie unášať, ale priamo zmietať prúdom, a nikdy nevieme, kam nás zanesie. A niekedy to cieľové miesto nie je práve také, aké sme si predstavovali.

Brať vážne svoje psychické zdravie. O tom fyzickom sme toho už nahovorili dosť, všetci vieme, že sa o svoje telo musíme starať. Naša psychika je ale paradoxne zanedbávaná (a pritom má na našu fyzickú schránku priamy vplyv). Psychika potrebuje našu pozornosť. Vo svete, kedy je najväčší zabijak stres a kedy sú depresie a úzkosti v modernej spoločnosti častejšie než prechladnutie, je starostlivosť o psychiku naprostá nevyhnutnosť. Relaxácia, meditácie, šťastie a cesta za ním. Stagnácia, nečinnosť a uponáhľanosť nás nikam nedostanú. Maximálne možno tak do nemocnice.

Brať vážne svoj pokoj. Je to podobné, ako pri predchádzajúcom bode. Nájsť pokoj je dnes niečo takmer až nemožné, hoci len zdanlivo. Kľúčom je súhra medzi našou psychikou, filozofiou a morálkou, a vonkajšími činmi. Akonáhle sa nechováme podľa vlastných štandardov, uhýbame ostatným vo väčšej než nutnej miere, snažíme sa len naplniť očakávania a túžby ostatných, ale nie svoje vlastné, nikdy svoj kľud nenájdeme.

Brať vážne sami seba. Môžete mať pocit, že na vás predsa toľko nezáleží. Že viete, ako sa veci robiť majú, aj keď to nie je vždy v súlade s tým, ako ich robiť chcete. Možno máte dobrú prácu a športovo nabité víkendy, ale to, čo by ste chceli je byť doma s deťmi a pestovať zeleninu. Možno na vás kladú nároky rodičia, partneri, kolegovia, aj tie deti, keď už na to príde. Možno ktokoľvek iný. Ale váš hlas sa tiež počíta. A niekedy je „ja chcem“ alebo „ja nechcem“ jediný argument, ktorý potrebujete, aby ste sa rozkývali k činu. Zdá sa vám to až príliš jednoduché? Nie je to tak skratkovité. Prísť na to, čo naozaj chceme, je asi najväčšia životná výzva.