Šampióni v pesticídoch a ako sa im vyhnúť

Pesticídy v potravinách sú téma, ktorej sa v súčasnej dobe snáď ani nemôžeme vyhnúť. Na úrodu sú kladené vysoké nároky a pestovatelia (aj keď niekedy by sa im dalo hovoriť skôr výrobcovia) musia svoju úrodu chrániť pred zničením všetkými možnými prostriedkami. A presne tieto prostriedky potom často konzumujeme na plodoch, ktoré by mali byť zdravé, rozhodne nie škodlivé. Kde je pesticídov najviac? A prečo nám vlastne škodia?

Pesticíd je súhrnný názov pre skupinu látok, ktoré chránia plodiny (ale nielen ich!) proti rôznym druhom škodcov (pest - škodca). Môže ísť o insekticídy, herbicídy, fungicídy a tak ďalej. Ich úloha je zabezpečiť čo najlacnejšiu, najrýchlejšiu a najväčšiu produkciu tým, že jej súčasný stav ochránia pred vonkajšími vplyvmi. Teoreticky je to dobrý nápad, kým sa tlak na produkciu nezvýši natoľko enormne, že sa voľba pestovateľov oveľa častejšie nakloní k pesticídom než k tradičným spôsobom pestovania, teda ľudskej práci.

Produkty z organického poľnohospodárstva, biopotraviny, sú teda drahšie najmä preto, že je s nimi ľudovo povedané viac práce, ale aj ich úroda nie je tak bohatá - pretože veľa z nej zničia práve škodcovia, ktorí nie sú odlákaní alebo hubení chemickými látkami.

• V tradičnom poľnohospodárstve sa využívajú ako „pesticídy“ kombinácie pestovaných plodín. Niektoré rastliny totiž fungujú ako repelenty jednotlivých škodcov samy o sebe. Vhodnou kombináciou kvetov, bylín a zeleniny a ovocia. Tomuto spôsobu sa hovorí „zmiešané kultúry“ a majú pre pestovanie mnoho výhod, aj keď na prvý pohľad vyzerajú ako pekný neporiadok. Vhodnými kombináciami sú napríklad cesnak a jahody, chren a zemiaky, saturejka a fazuľa, afrikán k paradajkám a tak ďalej...

V čom je ich nebezpečenstvo

Nebezpečenstvo pesticídov je dvojaké. To prvé sa nás týka bezprostredne to druhé až sprostredkovane a za pár rokov. Samozrejme je každý pesticíd testovaný na vplyv na naše zdravie. A keď sa držíme zlatého pravidla „primerane“, nič zásadné nám nehrozí.

Problémom je však tzv. kokteilový efekt, čiže potenciálna synergia účinkov jednotlivých pesticídov na naše zdravie. Jednoducho povedané samy o sebe nám jednotlivé pesticídy nemusia toľko škodiť, ich nepreberné kombinácie, ktoré do seba ale môžeme dostať, už tak bezpečné byť nemusia.

Ďalším z problémov je vplyv pesticídov na pôdu a jej úrodnosť. Predsa len pravidelný posyp jedmi neurobil dobre ešte asi nikomu, nieto živnej pôde. V nej totiž umierajú aj pre úrodnosť podstatné organizmy a tá sa teda znižuje mnohonásobne rýchlejšie.

• Nedávna štúdia zistila súvislosť medzi dlhodobým vystavovaním sa pôsobeniu pesticídov a vznikom poškodenia mozgu, rozvojom ADHD u detí a dokonca aj autizmom.

Pestovať?

Bohužiaľ, pestovanie doma na záhrade, nákupy na farmárskych trhoch alebo iný nákup ovocia, zeleniny a iných plodín zďaleka neznamená, že dostávame plodiny bez pesticídov. Existuje totiž kontaminácia pôdy a ovzdušia, ktorá preukázateľne nezasiahla iba produkty označené štandardom „bio“. Aj pre amatérske pestovanie je schválených mnoho produktov na podporu úrody, takže nič iné, než nálepka „bio“, nám záruku bohužiaľ neposkytne (a to ani naša vlastná záhrada).

Certifikácia bio totiž obsahuje aj podmienky, ktoré by sme nečakali - napríklad preukaz o tom, že sú plodiny pestované na pôde, ktorá je bez obsahu chemických vplyvov niekoľko rokov, alebo potvrdenie toho, že „bio“ plodiny a tie „nebio“ v žiadnom z procesov ani neprichádzajú do kontaktu.

Kde je pesticídov najviac

Americká Environmental Working Group (EWG) zverejnila zoznam plodín, ktoré sú pesticídmi zaneriadené najviac. Na rebríčku sa bežne umiestňujú jahody, jablká, broskyne, hrozno, zeler, paradajky, zemiaky, papriky, nektárinky alebo špenát. Naopak najmenej pesticídov (ideálne žiadne, ani reziduálne) majú avokádo, ananás, melón, mango, baklažán, špargľa, hrášok, cibuľa, karfiol alebo kapusta.