Existuje pravé priateľstvo?

Áno, existuje. Ale ako ho poznáme? Ako spoznáme, že človek, ktorého označujeme za najlepšieho priateľa, je naozaj taký, aký je v našich predstavách? A keď to vezmeme z druhej strany, komu sme my sami ozajstným priateľom? Každý máme nejaké vlastné predstavy o tom, čo by dobrý a správny priateľ mal robiť. Ale čo by mal cítiť?

Pravdou je, že priateľstvo nie je iba o dúhach a svietiacom slnku. Ako v každom vzťahu, aj v tom priateľskom sa musíme naučiť interagovať, poznať sami seba navzájom, prekonávať ťažkosti a mať záujem o to, aby vzťah pretrval. Pretože keď zahodíme, čo máme, keď prídu zlé časy, asi nám tak úplne nešlo o to si seba navzájom v životoch udržať.

Prijali vás takí, akí ste. Vzhľadom na to, že zámer našich priateľov je o mnoho dobrovoľnejší, než našich partnerov, mali by sme priateľov považovať za hotové osobnosti. Vieme o nich to najlepšie, ale aj to najhoršie a tiež to každodenné. Prijali sme, akí sú, a nekladieme žiadne podmienky pre vzťah. Aj preto máme jedného partnera, ale viac priateľov - aby sme ich nedusili požiadavkami na dokonalosť.

Priateľstvo je prioritou. Vzťahy, deti, práca... všetko sa s časom mení. S priateľmi sa mení väčšinou len frekvencia stretávania. Prešli ste si spoločne mnohými obdobiami vo svojich životoch, možno ste sa roky nevideli, ale vždy ste si k sebe našli cestu späť. Priateľ na toto puto nikdy nezabudne, ale vždy chápe, keď nie je ten správny čas.

Radujú sa z nášho šťastia. A to je u skutočných priateľov asi najväčšie plus. Pri ostatných to nezistíte, tak preskúmajte svoje vnútro - keď nám priatelia oznámia radostnú novinu a pokojne aj z oblasti, v ktorej sa nám samotným nedarí, máme radosť spoločne s nimi? Alebo im závidíme? Či dokonca im to neželáme...? To by asi nebolo dobré znamenie. Úprimná radosť zo šťastia, úspechov alebo aj len dobrej nálady nášho priateľa je niečo, čo je mierou opravdivosti nášho vzájomného puta.

Cítime sa v ich prítomnosti úplne slobodní. Súvisí to so všetkým, čo už napísané bolo, a čo ešte bude nasledovať. Naozajstný vzťah môže vzniknúť len medzi naozajstnými ľuďmi, ktorí si na nič nehrajú a nič pred sebou neskrývajú. Nálady, vlastnosti ani činy. Proste sme sami sebou, oni rešpektujú a majú radi nás a my ich.

Ceníme si ich uhol pohľadu. Aj keď nie je totožný s našim. Pretože vieme, že nás obohatí. Priatelia to s nami nikdy nemyslia zle a tak keď s nami nesúhlasia, nie je to preto, aby nám škodili. Je to preto, že sú ochotní diskutovať, ale aj keby ste sa dokonca nezhodli, je to v poriadku. Pretože priateľmi nie sme preto, aby sme (ani pretože máme) mali rovnaké názory na všetko.

Vypočujú, čo máme na srdci. Aj keď máme každý iný hodnotový rebríček a niekedy nepovažujeme problémy ostatných za „dôležité“ vzhľadom na to, čo si prežívame my, priatelia majú medzi sebou všetky komunikačné kanály otvorené. Vypočujeme čokoľvek má druhý na srdci.

A povedia pravdu. Ľudovo povedané nám nemažú med okolo úst. Chcú, aby nám bolo lepšie, nie horšie - a veľmi dobre vedia, že hoci milosrdným, ale klamstvom, ešte nikdy nikomu nikto nepomohol. Niekedy nepovedia pravdu sami od seba, ale vždy, keď sa spýtame.

Bezpodmienečne si dôverujeme. Vieme, že si navzájom pomôžeme, akokoľvek to bude v našich silách - a možno aj o trochu viac. Nebojíme sa zapojiť všetky naše schopnosti a všetku našu ochotu. Bez toho aby sme kedy potrebu pomoci zdôvodňovali. Neváhame. Nezradíme, neuškodíte.

Vždy sa stretneme. Nikdy ich nemusíme uháňať, telefonovať, písať, snažiť sa zohnať. Nikdy sa pred nami nezapierajú, a keď nemajú čas, zdvihnú telefón a povedia nám to. Alebo pochopia vážnosť situácie a presunú všetko tak, aby tu boli pre nás. A my to vždy pochopíme a nikdy nezneužijeme.