Keď podvádza žena

Nevera je natoľko skloňovanou témou, že sa nám až nechce uveriť, že môže byť skutočná. Toľko historiek, ktoré okolo seba počujeme, toľko neuveriteľných osudov, toľko vzrušenia, lásky i nešťastia. A tak nie je divu, že je okolo nej mnoho teórií, výskumov, názorov i predpokladov. Ako spoznať, keď podvádza muž, je jedna vec. Ako ale môže muž poznať, že podvádza žena? Náznaky sú v mnohom podobné, súčasne sa ale líšia v prevedení. Pretože žena podvádza jednoducho inak.

Existuje mnoho teórií, prečo vlastne žena vo vzťahu podvádza. Zďaleka nemusí ísť len o nešťastný vzťah, ako by sa dalo predpokladať, oveľa častejšie ide trebárs o nedostatok intimity, sexu alebo romantiky. Všetko o tom, prečo podvádzajú ženy, sa môžete dočítať v jednom z našich minulých článkov.

Aby sme sa vyhli stereotypom, nebudeme hovoriť, že muži sú k zmenám v ženinom správaní menej všímaví, než je to naopak. Svoju úlohu hrá možno aj to, že ženy sú od prírody nadanejšie ku ľsti a jednoducho sú často dobré herečky. Aj tak nám ale sem tam ukĺzne premena správania, ktorú by si náš partner mohol všimnúť. O čo ide najčastejšie?

Už nie sme jeden tím. Veľa dnešných mužov obdivuje nezávislé ženy. Keď ale dôjde na vzťah, začneme zrazu fungovať vo dvojici, ako tím, nie ja a ja, ale my. Ženy sa pri nevere často uchyľujú späť ku svojim nezávislým tendenciám. Práca, priatelia, koníčky, voľný čas - pretože sa, možno podvedome - pripravujú na variantu, že vzťah opustia (a priznajme si, ten „druhý“ je často veľmi neistá pôda).

Upozorňujeme na partnerove chyby. Zrazu nám nie je zaťažko o nich hovoriť, upozorňovať na ne, poukazovať na nedostatky, vyčítať alebo len blahosklonne krčiť ramenami. Často je za touto tendenciou skrytý zámer explicitne ukázať, že a čo nám vadí, aby sa potom „partner nečudoval“, keď sa s ním rozídeme. Alebo keď nám na neveru príde.

Neustále sa staráme, kde je náš partner. Ako dlho tam bude, čo má v pláne potom a ako dlho bude trvať, než sa vráti domov. V zálohe máme vždy argument, že jednoducho len máme starosť, v skutočnosti ale potrebujeme oveľa viac informácií pre plánovanie vlastného času. A vedieť, kedy a kde môžeme naraziť na svojho legitímneho partnera (alebo kde a kedy na neho nenaraziť), je tak nejako asi to najpodstatnejšie.

Prestaneme počúvať. Nová láska je niečo, čo plne zamestnáva našu hlavu. A chceme o tom rozprávať, takže keď nemôžeme, rozhodne nemáme kapacitu na to, aby sme sa zaoberali každodennosťami... ako to doteraz bývalo. A tak často partnera odbavíme a rozhodneme sa banálnemu rozhovoru nevenovať. A to môže za čas prísť veľmi podozrivé, pretože ženy sú zvyčajne veľmi dobré poslucháčky.

Dlho pracujeme. A často to ani nie je výhovorka. Naozaj zostávame dlhšie v práci, pretože sa nám jednoducho nechce byť doma a práca je úplne legitímna výhovorka. Navyše - keď niekoľkokrát zostaneme v práci dlho naozaj, bude potom ten prípad, kedy je práca len výhovorka, oveľa menej podozrivý.

Prestaneme sa zverovať. Ženy majú oveľa častejšie sklon k emocionálnej nevere, ktorá kompenzuje pocit nedostatku intimity vo vzťahu. A tak sa často vzdáme reálne aj domnelo márnych pokusov zverovať sa partnerovi, a začneme sa zverovať inde. Síce sa často stretávame s oveľa menším záujmom, to ale, ako to už pri slepej zamilovanosti býva, nevnímame.

Máme veľa „nových priateľov“. Nevera je vždy hra o čas. A my ho nejako potrebujeme získať. Často sa hanbíme povedať niektorej zo svojich kamarátok o stave vecí, často si samy nie sme isté ich lojalitou. A tak nám nezostáva, než si vysvetlenie časti stráveného extra mimo domova vymyslieť. Partnerovi ale môže prísť podozrivé, že ho s novými kamarátkami alebo kolegami nemáme ale ani v najmenšom pláne zoznámiť.

Elektronika. Nie je nič divné na tom mať telefón na zámok, heslo alebo odtlačok prsta. Rovnako tak počítač, tablet a ďalšie veci. Akonáhle ale začneme mať čierne svedomie, žiadna ochrana súkromia nám zrazu nie je dosť dobrá. A to býva jedna z najčastejších vecí, ktorá na nás vrhne tieň podozrenia. A nielen technicky, keď vyskočíme pol metra do vzduchu zakaždým, keď nám v podozrivú hodinu príde správa alebo sa ozve hovor, vyzeráme trošku ako trafené husi.

Späť ku glamour. V dlhodobom vzťahu cítime veľmi bezpečný priestor byť samy sebou, ako po psychickej, tak po fyzickej a estetickej stránke. Keď si ale paralelne začíname vzťah nový, zrazu nám doterajšie outfity, líčenie, účes a celkovo úprava zovňajšku nepripadajú dosť. A tak sa, úplne pochopiteľne, vraciame k nášmu oveľa upravenejšiemu vzhľadu. Čo partner môže dokonca oceniť, ale tiež mu to môže prísť nanajvýš podozrivé.