Ukrytá závislosť. Ako spoznáme alkoholika, ktorý „normálne funguje“?

Závislosti sú v dnešnej dobe na vzostupe. Toto prechodné obdobie, kedy sú nároky na človeka väčšie, než na aké je stavaný, bohužiaľ až moc často riešime únikom; a jedným z najdostupnejších a najjednoduchších únikov od reality je siahnuť po poháriku. Už dávno neplatí, že alkoholik je troska, spoločensky nefunkčný, skoro bezdomovec. Bohužiaľ, závislosť na alkohole už sa nemusí prejavovať na sociálnom a pracovnom úpadku. O to je nebezpečnejšia.

Pretože ak alkoholika takzvane nič nenúti s pitím prestať, pravdepodobne ani neprestane. A bude vyčítať okoliu, že jeho pitie dramatizuje. Vystavuje tak nebezpečenstvu nielen seba a svoje zdravie, ale aj vzťahy a ľudí, ktorým na ňom záleží.

Ako rozpoznať alkoholizmus u človeka, ktorý pracuje, venuje sa koníčkom, má rodinu a priateľov? A ako spoznať, že niekto svoje pitie skrýva? Ako sa alkoholizmus prejavuje v tej „spoločensky prijateľnej forme“?

Nadmerná konzumácia. Zatiaľ čo si dáme v reštaurácii dva poháre vína k večeri a máme tak nejako akurát, ak má niekto toleranciu k alkoholu naozaj vytrénovanú, tak u nich určite nezostane. Môžeme sa pozastaviť nad tým, že ten šiesty už je možno trošku moc, ale väčšinou si len povieme, že nás by to zabilo, ale oni tak nejako vyzerajú v pohode.

Zmeny správania. Alkoholizmus veľmi negatívne ovplyvňuje našu psychiku. Alkoholici často vykazujú zmeny nálad, agresivitu, plačlivosť. Ale záleží predovšetkým na tom, či majú alebo nemajú prístup k alkoholu, a koľko ho je.

Alkohol miesto jedla. Pri pití sa znižuje apetít a alkoholici často volia nejaký ten drink radšej než jedlo. Alebo si k jedlu pohárik, dva, tri, dajú. A to si často okolie zas až tak nevšíma. Pretože medzi alkohol sa počíta napríklad aj pivo, že áno. A už sme sa niekedy pozastavili nad tým, že si kolega dal na obed polievku a tri pivá?

Bez alkoholu sú podráždení. Nemusí ísť o vyložene fyzickú závislosť alebo rovno abstinenčné príznaky. Keď sú ale skrytí alkoholici vystavení dňu alebo dvom bez možnosti dať si pohárik, budú extrémne podráždení. Môžu sa objaviť aj fyzické prejavy ako nepokoj, potenie, úzkosti, trasenie. Ale iste budú nervózni, nahnevaní a ľahko rozrušitelní.

Nemajú kocoviny. Tolerancia k drogám všeobecne stúpa s dobou ich užívania. Takže ak niekto pije denne, málokedy sa prebúdza s opicou aj po výdatnom večierku. Alkohol vlastne nikdy neopúšťa ich telo úplne, stále si udržujú „hladinku“, takže ich pár pohárikov navyše jednoducho nerozhodí.

Výpadky pamäte. Na rozdiel od kocoviny, alkoholici majú výpadky pamäte častejšie. Pretože sú síce tolerantní k účinkom alkoholu, ich nervový systém je ale vplyvom alkoholu poškodený. Takže veľmi často nie sú schopní zrekonštruovať priebeh večera, ak sa ich spýtate. Tiež sú viac zábudliví, zmätení, nesústredení.

Popieranie reality. Ako u každého závislého človeka, aj u alkoholikov, ktorí svoju závislosť skrývajú, a život im ako-tak funguje, sa stretneme so silnou negatívnou reakciou, keď ich s ich pitím konfrontujeme. Vždy ho budú popierať.

Vždy majú po ruke ospravedlnenie. Som vystresovaný z práce, chcem na chvíľku zrelaxovať, len sme sa bavili s kamarátmi. Pre svoje pitie majú vždy nie práve dobrú výhovorku. A reagovať budú vždy odmietavo a podráždene. Niektorí dokonca siahnu aj pre argument, že im alkohol jednoducho chutí. Lenže pitie jednoducho žiadne pádne ospravedlnenie nemá.

Schovávajú alkohol. Akonáhle si niekto začne v kancelárii, na pracovisku, doma alebo nebodaj v aute schovávať alkohol, už nie sú pochybnosti. Alkoholici to robia, pretože „čo oči nevidia, to srdce nebolí“ a myslia si, že miera ich alkoholizmu je daná mierou odhalenia. Lenže tak to nie je.

Alkoholizmus ničí život, aj keď je „pod kontrolou“, respektíve ukrytý A je často na okolí, aby dotyčného prinútilo k riešeniu problému. To je bohužiaľ veľmi zradné, pretože musíme prijať, že, hoci si ju zavinili sami, alkoholizmus je choroba sa spoločenskou stigmou, ktorú nikto nechce niesť. Doviesť alkoholika k riešeniu musíme opatrne a citlivo, však razantne a nekompromisne. A všetci vieme, že prvým krokom k uzdraveniu je priznať si problém.