Toxické partnerstvo a ako ho spoznať

Väčšina z nás žije v nejakom type partnerského vzťahu. Snáď tiež väčšina z nás je v takomto partnerskom vzťahu spokojná a nijako nespochybňuje jeho prínosy a šťastie, ktoré vďaka nemu prežívame. Nájdu sa ale medzi nami takí, ktorí o svojom vzťahu pochybujú, pochybujú o jeho zdraví, o jeho životaschopnosti a perspektíve, ktorú má. Dokonca nás niekedy možno napadne, že nás taký vzťah utrápi. Podľa čoho spoznáme, že zdravie nášho vzťahu nie je na ideálnej úrovni? A že je pre nás dosť dobre možno toxický?

Nikto zámerne nevstúpi do vzťahu, ktorý je pre neho škodlivý. Každé partnerstvo si prejde fázami, kedy to nie je úplne najružovejšie. Veľmi dôležité je rozpoznať fázu od stavu. Náš partner by mal nakoniec predsa len byť náš najväčší povzbudzovateľ, naše bezpečné miesto a priestor, kde je nám najlepšie. Často ale zapierame sami pred sebou, nechceme vidieť pravdu a ťaháme si bremeno otráveného partnerstva ďalej a ďalej, niekedy aj celý život, do trpkého konca. Otázka, prečo to robíme, zostane pravdepodobne univerzálne nezodpovedaná. Každý z nás má pre to svoje dôvody. Poväčšine je to preto, že známe zlo je vždy lepšie, než zlo neznáme.

Každopádne ale existuje akási batéria znamení, ktoré sú viac než relevantné na to, keď sa rozhodujeme, či náš vzťah je alebo nie je zdravý. Ako poznáme ten, ktorý chradne svojou jedovatosťou?

Dôvera vzala nohy na plecia. Nemusíme ísť hneď pre najťažší kaliber, ako je napríklad nevera. Klamstvá na každodennej báze, napríklad ohľadom peňazí, vybavovania na úradoch, schovávanie niektorých zvykov, ako je napríklad fajčenie, pitie alebo napríklad hranie, zatajovanie čohokoľvek... to vzťah oslabí natoľko, že sa potom veriť skoro nedá.

Máte strach si pohovoriť. O dôležitých veciach je potrebné vo vzťahu hovoriť so všetkou vážnosťou. Nie o tom, kto vynesie odpadky, ale ak váhate alebo dokonca máte strach partnerovi zveriť, čo vás naozaj trápi, čo vás na jeho správaní alebo ceste, ktorou sa vzťah uberá, mrzí, nie je to dobré znamenie. Niekedy je čas priznať si realitu vzťahu skôr, než ju upravovať tak, aby bolo všetko bez konfliktov.

Je nám proste jedno. Čo partner cez deň robil, čo jedol, ako sa cíti, ako bude reagovať, čo nám povie, čo povieme my jemu, nezaujíma nás jeho humor, niekedy nám príde až trápny, nie je tam proste už vôbec, vôbec nič. Negativita vo vzťahu je aspoň nejaká emócia. Apatia nie je nič. Prestaneme zdieľať, prestaneme byť priatelia. A vzťah zomrie.

Nemáme motiváciu veci zlepšovať. Aj keď vieme, čo je zle, kde by sme my sami mohli nájsť rezervy, aj keď to celé nevidíme úplne beznádejne, jednoducho sa nám (už) nechce. Možno je toho na nás moc, možno sme sa dostali za hranicu vlastnej vôle. A možno aj vieme, že zo vzťahu chceme odísť, ale bojíme sa reakcie partnera, bojíme sa toho, čo by nás mohlo čakať, bojíme sa, že „inak“ znamená „horšie“.

Počítame skóre. Alebo Keď ty, tak ja tiež, poprípade Keď ty nič, ja sa tiež nebudem obťažovať. Ak si navzájom neustále vyčítame chyby a snažíme sa dokázať, kto je „horší“ (alebo „lepší“), čo je to za partnerstvo?

Dotyky aby pohľadal. Nehovoríme o sexe, všetci poznáme vzťahy, v ktorých sexuálny aspekt šliape až závideniahodne, inak je ale vzťah deštruktívne k plaču. Hovoríme o intimite, ktorá je mimo spálňu. O pohladení, bozku, držaní sa za ruky, objatí. A o všetkom takom, čo sa dá trebárs robiť na verejnosti, ako si vzájomnú náklonnosť a lásku prejavovať mimovoľne, ale zato s veľkým významom.

Neustále sa hádame. Nechajme bokom všetky typy domáceho násilia, ktoré už nie sú výstražným znamením, ale povelom na útek. Nie je hádka ako hádka. Niekedy sú nezhody a ťahanice na mieste, jednoducho ku vzťahu patria. Ak ale znie „Mohol by si vypratať umývačku?“ skôr ako „Máš nejaké problémy s hlavou? To nie si schopný zapamätať jednu vec, o ktorú som ťa prosila?“, vidíme, že hádka nie je o úlohe, ale o osobe. A tak sa kvôli nevypratanej umývačke môže strhnúť lavína obviňovania z kde čoho. Ak zažívame situácie „z nuly na sto“ niekoľkokrát týždenne (a niektorí z nás pokojne aj denne), nie je to dobré znamenie.

Sebectvo v posteli. A keď už sme tému sexu načali. Ak je jeden z partnerov (alebo obaja) vyložene sebecký pri sexe, teda mu nejde o potešenie toho druhého, nezaujíma sa o jeho preferencie alebo predstavy, no... povedzte sami. Je to vôbec vzťah?

Začarovaný kruh. Ak sa vo vzťahu cítime zle, máme pocit, že nemôžeme urobiť nič správne, máme pochybnosti a podobne, začne sa diať jedna naozaj škaredá vec. Budeme partnerovi oplácať domnelo rovnakou mincou, len aby vedel, ako sa cítime. A to nás oboch uzamkne do pasce frustrácie a zloby.