Zobraziť přihlasovací formulár

Ako si zachovať pri hádkach chladnú hlavu

Ako si zachovať pri hádkach chladnú hlavu

Alebo aspoň vlažnú. Pretože už sme asi všetci zažili ten zmar, kedy na seba s partnerom, rodičmi, deťmi, kolegom alebo kýmkoľvek iným jednoducho jačíme, navzájom sa nepočujeme a rozhodne nie sme ochotní z hádky vykresať niečo pozitívne. Ale aj hádať sa je umenie, ktoré možno ovládnuť. V prvej fáze je potrebné zvládnuť emócie, ale s tým nám pomôže zopár trikov, ktoré si teraz predstavíme.

Zvládanie medziľudských interakcií, najmä tých, kde sú emócie povedzme vypäté, je otázka našej povahy, ale aj emocionálnej inteligencie. To, ako vieme so svojimi vlastnými emóciami pracovať a ako reagujeme na emócie druhých, je pre úspešnú komunikáciu vlastne nevyhnutné.

Konflikty sú absolútne nevyhnutnou súčasťou života. Avšak zachovať pri nich pokoj a rozvahu prináša pochopiteľne oveľa viac benefitov ako sa poddať emóciám a nič nevyťažiť, len si uľaviť. Jediným aspektom konfliktu, ktorý môžeme ovplyvniť, je to, ako my sami reagujeme. A našťastie pre nás sa s tým dá pracovať. Aj keď to teda vezme veľa energie. Pretože krotiť ten vnútorný plameň, ktorý vie hádka vzbudiť, je naozaj niekedy až nadľudský výkon.

Zhlboka dýchať. Prečo? Naše telo je potrebné zbaviť napätia, ktoré s emocionálnou excitáciou nutne prichádza. Keď upokojíme telo, upokojíme myseľ, a naopak. Telo reaguje na stres plytkým a rýchlym dýchaním, keď ho ale trošku oklameme hlbokým a pomalým, trošku na stres zabudne. Ako? Pomaly a zhlboka sa nadychujeme nosom, vydychujeme ústami. To zmierni produkciu adrenalínu a kortizolu.

Sústreďte sa na svoje telo. Prečo? Pretože známky stresu nielen cítime, ale sú tiež vidieť. A tak dávame podprahovo druhému najavo, že sme pripravení do boja. Čo ho práve veľmi k pokoju nenamotivuje, že áno. Ako? Akonáhle začneme na tele cítiť známky napätia, sústredíme sa predovšetkým na to, aby sme uvoľnili čeľusť a povolili šiju, trapézy a ramená. Ideálne by sme mali zaujať neutrálnu pózu, nekrížiť ruky pred telom (v reči tela je to veľmi negatívny signál, ktorý vysielame) a sústrediť sa na relaxáciu svalov a spomínané hlboké dýchanie.

Znížte hlas. Prečo? Možno si to pamätáte zo školy. Keď bol v triede moc veľký hluk, pani učiteľka začala zrazu hovoriť ticho a nízko posadeným hlasom. Nielen, že nás to trošku donútilo sa upokojiť, aby sme ju vôbec počuli, ale celkovo to malo taký upokojujúci efekt. Ako? Keď zvyšujeme hlas, zvyšujeme krvný tlak a tým pádom aj stres. Nízkym a pokojným hlasom rozptýlime stres ako u nás, tak u partnera. Navodíme o trošku viac pocit pokoja.

Aktívne počúvanie. Prečo? Pretože v hádkach sa nám zatvoria uši a otvorí pusa. Ale to je úplne kontraproduktívne, pretože sa to stane obom stranám. Ak sa dokážeme ovládnuť a cez všetko to emocionálne zafarbenie sa budeme sústrediť na skrytú faktickú informáciu, môžeme si veľmi prospieť. Ako? Predovšetkým by sme sa mali prestať v prvom rade sústrediť na to, ako chceme odpovedať, a začať sa sústrediť na to, čo ten druhý v skutočnosti hovorí. Akonáhle ho necháme dokončiť myšlienku, je vhodné ju prerozprávať, teda zopakovať vlastnými slovami, aby bolo obom stranám jasné, že si rozumejú. A uvidíte, že tomu druhému často vezmete vietor z plachiet, keď uvidí, že sa naozaj snažíte pochopiť, čo hovorí.

Otvorené otázky. Prečo? Pretože nútia druhého sa zamyslieť, pýtame sa ho na ďalšie informácie, neponúkame mu len na schválenie tie naše. Navyše otvorené otázky dávajú najavo, že počúvame. Ako? Našťastie je to celkom jednoduché, pretože sa ich môžeme naučiť do zásoby. Vylúčiť musíme tie uzavreté, na ktoré sa dá odpoveď skrátiť na áno/nie. Uvodzovať by sme mali napríklad „ako, prečo, kedy, kde, z akého dôvodu, prečo si myslíš, že“ a tak ďalej. Teda tak, aby nám ten druhý musel odpovedať celou vetou, ideálne novou myšlienkou.

Súhlasíme, že nesúhlasíme. Prečo? Pretože je to tiež výsledok. Nikde nie je napísané, že sa k téme nemôžeme vrátiť časom, ale niekedy je potrebné odobrať z rozhovoru ego a uznať, že je jednoducho nekonštruktívny. Ako? Jednoducho to stopnúť. A to špeciálne v dvoch prípadoch. Keď je náš partner nepriateľský, útočný a nevedie to k ničomu dobrému, alebo keď sa točíme v kruhu a debata už vôbec nič neprináša, jednoducho napriek všetkým snahám vyčerpala svoj potenciál.

  • Dôležité ale je si uvedomiť, že nič z toho nemusíme zvládnuť na sto percent. Sme ľudia, ktorí sú chtiac-nechtiac pod vládou emócií, zvlášť keď ide o hádku s niekým blízkym. Nezabudnite ale, že z každej hádky by sme mali odchádzať múdrejší, než sme sa do nej pustili. Tak nech to stojí za to.

Články môžu komentovať iba prihlásení užívatelia

Komentáre k článku