Zobraziť přihlasovací formulár

Jitka: Chcem mať len jedno dieťa, rodina ma odsudzuje

  • Publikované:
Jitka: Chcem mať len jedno dieťa, rodina ma odsudzuje

Donedávna bola Jitka so svojím životom úplne spokojná. Všetko sa začalo meniť v momente, keď pred príbuznými priznala, že jedno dieťa, ktoré má, jej ku spokojnosti úplne stačí. Pustila sa do nej ako jej, tak manželova strana rodiny. Muž je skôr na jej strane, ale úplne stopercentné to už tiež nie je.

O tom, koľko budem mať detí, som predtým moc nepremýšľala. Nevedela som ani, kedy by som ich tak chcela mať, brala som veci skôr tak, ako prichádzali.

Pochádzam z malého mesta, ale už na strednej škole som študovala inde, rovnako ako neskôr na vysokej. Práve na vysokej škole som mala prvý vážny vzťah, ale vtedy na deti nebolo ani pomyslenie. Na vysokej v Brne som neskôr spoznala svojho manžela, ktorý podobne ako ja bol z malého mesta a pravdepodobne aj vďaka tomu sme si od začiatku veľa rozumeli. Vrátane náhľadu na ďalší život, ktorý sme chceli poňať inak ako naši rodičia a niektorí naši súrodenci.

A do roka drobca!

Mám dvoch mladších bratov, môj manžel Honza dvoch starších bratov a mladšiu sestru. Všetci sa vydávali alebo ženili, keď im bolo nanajvýš dvadsaťpäť, žijú v mieste, kde sa narodili alebo jeho okolí a všetci už majú dve alebo tri deti. A to pravdepodobne ešte nekončia. Len môj brat, najmladší z nás detí, má zatiaľ jedno, ale všetci vedia, že sa usilujú o ďalšie, len im to nejde tak, ako by si priali.

Trochu ma zarazilo, ako to široké príbuzenstvo rieši, ale koniec koncov, je to bratova vec, keď sa s tým zveril, mňa by niečo podobné ani nenapadlo. Stačili mi pred pár rokmi narážky na to, kedy konečne založíme rodinu my s Honzom, pretože sme spolu na vkus našich príbuzných moc dlho len chodili a ani po svadbe som nemala do pár mesiacov tehotenské brucho, ako pravdepodobne všetci očakávali.

Vtedy som to ale toľko neprežívala. Venovali sme sa sami sebe, práci, nášmu bytu v Brne, cestovaniu. Nechceli sme sa starať o obrí dom, ako naši príbuzní, nechceli sme mať čas len na prácu a domácnosť, ale dieťa sme chceli, na tom sme sa jasne zhodli. Teraz je mi tridsaťpäť, rovnako ako môjmu mužovi, nášmu synovi sú tri a hrozne si to užívame. Bábätkovské obdobie bolo trochu náročné, ale teraz už máme malého parťáka a môžeme podnikať veľa toho, čo pred jeho narodením. Zhodli sme sa na tom, že nám to takto vyhovuje a že nám jedno dieťa bude stačiť.

Ten váš životný štýl...

Náš životný štýl príbuzných tiež zrovna neoslovuje. Svokor niekoľkokrát môjmu Honzovi povedal, že by sa mal možno viac venovať nášmu bývaniu, ale byt v meste jednoducho nie je tak náročný ako dom na vidieku - vážne nepotrebujeme venovať víkendy príprave dreva na zimu alebo pletiu mrkve.

Ale nikdy by ma nenapadlo, čo spustím, keď nahlas oznámim, že nám jedno dieťa stačí a viac ich jednoducho nechceme. Povedala som to v lete na rodinnej oslave, keď sa svokra pýtala, ako dlho chcem odkladať ďalšieho potomka, keď už je mi toľko. Vysvetlila som jej, že nič neodkladáme, že naša rodina je kompletná. Do hodiny to vedeli všetci prítomní a už to išlo, na zvyšok víkendu som sa ocitla pod paľbou otázok a múdrych odporúčaní prekladaných slovami švagrín o tom, ako sú nadšené, že môžu byť matkami a ako veľmi si to užívajú.

Bohužiaľ to tým neskončilo, neminie telefonát alebo návšteva, aby sa toto neriešilo a čo horšie, môj muž povedal, že to možno nie je tak zlý nápad, zaobstarať Danovi brata alebo sestru. Takže si pripadám, že som na to úplne sama proti všetkým.

Jitka, 35 rokov, Brno

Články môžu komentovať iba prihlásení užívatelia

Komentáre k článku