Ako spoznať patologického žiarlivca

Žiarlivosť nemá asi nikto z nás vypnutú na úplnú nulu a je to len logické. Predsa len nechceme, aby nám niekto „liezol do kapusty“. Existuje ale jej zdravá miera - a tá nie je moc vysoká. Žiarlivosť je totiž obrazom nielen nášho vlastného sebavedomia, ale aj sebavedomia a istoty, ktoré cítime vo vzťahu. Často sa snažíme ju skrývať, ale ona nás zvnútra zožiera a páli. A jej patologické prejavy rozhodne nepovedú k „žili šťastne až do smrti“.

Na začiatku si hovoríme, že keď na nás partner žiarli, je to vlastne romantické a pekné gesto. No, nie je. Pretože nadmierou žiarlivosti nám partner vlastne hovorí, že nám neverí, alebo že si myslí, že by sme mohli nájsť niekoho lepšieho, a tak nás radšej svojou žiarlivosťou izoluje. A my si začneme pripadať ako vo výkone trestu za niečo, čo sme ani neurobili.

Žiarlivosť nepriznáva. Pretože sme to my, kto sa chová neprístojne, to by predsa vadilo každému. Znie vám to povedome? Tak pozor na to. Často takí muži vyvolajú hádku zdanlivo o niečom inom. Skúste si to vysledovať, nehádate sa náhodou vždy potom (pred tým), než si vyrazíte s kolegyňou na kávu, máte teambuilding alebo zraz spolužiakov zo strednej?

Keď máme vlastný program, nepíše, nevolá, neodpovedá. Pretože nemáme právo na to byť šťastní bez neho. Každá naša samostatná aktivita je ohrozenie. A tak nám to „vracia“ tým, že schválne vyvoláva pocit viny, obáv alebo strachu o neho.

Snaží sa, aby sme žiarlili tiež. A to väčšinou úplne okato a nedôstojne. Pomáhajú mu v tom sociálne siete aj historky o kolegyniach v práci. A my zneistíte... ak si rovno nepovieme: „Keď o ňu toľko stojíš, prosím, bež.“ Čo by asi bolo na mieste.

Moc často vás von nevyvedie. Party, večierky, večera, stretnutia, divadlá, kiná... poznáte to, také tie normálne vzťahové aktivity. Žiarlivec si ale vždy nájde výhovorku, prečo vás nevystaviť jedinému mužskému oku. A tak sa pomaly stane, že samotným nám nebude povolené nikam ísť (alebo nám to za tie scény jednoducho stáť nebude) a spoločné aktivity budú tiež takmer rovné nule.

On je ten, kto určuje náladu pre oboch. Potrebuje mať kontrolu. Keď má dobrú náladu, opovážte sa mu ju „pokaziť“ nejakou svoju potrebou. Keď má zlú, budete sa mizerne cítiť tiež. Neexistuje nič ako rozveselovanie, pretože to vezme ako neadekvátnu reakciu. Keď navrhnete prechádzku, väčšinou odpovie, že sa mu nechce dnes nič robiť a radšej sa bude utápať vo svojej mizérii.

Naša dobrá nálada je neprípustná. Keď máme dobrú náladu, vymkneme sa jeho kontrole. Preto veľmi často pripomenie alebo nadnesie niečo, čo nás patrične schladí. Rozhodne sa nebude radovať spoločne s nami. Pretože nikto a nič iné ako on nám predsa radosť robiť nemôže.

Sex nič moc. Keď sa na to pozrieme objektívne, je veľmi pravdepodobné, že žiarlivý muž je žiarlivý čiastočne aj preto, že vie, že nie je úplne z najschopnejších - buď sa mu nechce, nie je ochotný sa nijako priučiť alebo sa nechať viesť, jednoducho žiarlivého žrebca nájdete menej pravdepodobne. Sebavedomie hrá pri sexe veľmi dôležitú úlohu, a keď si muž hoci aj podvedome uvedomuje, že vám nedáva to, čo by niekto iný mohol, samozrejme, že žiarli.

Vyťahuje detaily o našej minulosti na verejnosti. Pred rodinou, kamarátmi, kolegami, nič mu nie je sväté. Intímne záležitosti, chyby, poklesky, všetko, čo nás teoreticky v očiach ostatných zníži. A on sa z toho snaží vyjsť ako ten, kto aj cez všetky naše prehrešky, našu nedokonalú osobnosť vzal na milosť.

Dráma. Ak prehovoríme na mieste, kde máme byť spolu, s iným mužom, odíde. Neurobí scénu na mieste, pekne nás vydusí a schová si to domov. Proste si zrazu všimneme, že tam nie je, voláme, nedvíha, píšeme, neodpovedá. Tak sa odoberieme a ideme domov. A tam začne peklo. Alebo tichá domácnosť.