Čo znamená vnútorná integrita

Možno už sme ten termín niekoľkokrát počuli. Väčšinou sme si ho zaradili do kategórie filozofických výmyslov a psychologických nejasností. Pod pojmom vnútorná integrita sa ale schováva niečo, čo je nielen v súčasnosti jednou z najväčších kvalít človeka. Prináša mu vnútorný pokoj a ľuďom v jeho okolí okrem iného aj fakt, že majú niekoho, komu môžu stopercentne dôverovať. Čo to znamená konkrétne?

Integrita znamená súdržnosť a stabilitu, v psychike je to potom istá morálna zásadovosť a úprimnosť. Lenže nielen navonok, ale aj vo vnútri. A to je to kúzlo.

Keď hovoríme o úprimnosti, hovoríme o niekoľkých jej druhoch. Ale tým základným je úprimnosť, ktorú prechovávame sami k sebe. Bez toho, aby sme vedeli, akí sme, čo chceme a na čom na sebe pracujeme, bez toho aby sme si priznali niektoré svoje tienisté stránky a vedeli o nich, bez toho aby sme boli sami k sebe úprimní vo veciach, ktoré nemusia byť zrovna najpríjemnejšie, bez toho všetkého nemôžeme pravú úprimnosť ponúknuť ani svojmu okoliu. Dokiaľ každú svoju myšlienku alebo názor balíme do predstierania (hoci aj za teoreticky dobrým účelom), naše pravé ja sa nikdy na svetlo sveta nedostane.

Integrita znamená, že to, čo je vnútri, je i navonok. Takže žiadne „káže vodu, pije víno“. Naše názory, presvedčenia a hodnoty idú ruka v ruke s našim správaním, činmi i reakciami. A to je niekedy veľmi, veľmi ťažké.

• Integrita je proces. Celý život sa učíme, a tak prispôsobujeme svoju osobnosť tomu, čo sme sa vlastne dozvedeli, akými udalosťami sme prešli, čo nás zmenilo, ovplyvnilo. Integrita neznamená strnulosť, neznamená, že sa naše presvedčenia nemôžu meniť. Vždy ale musíme poznať a prijať dôvod toho, čo nás vlastne zmenilo.

A akí sú ľudia, ktorí vedia, čo chcú, akí sú i kam smerujú, a ktorí sa podľa toho správajú?

Sú dôveryhodní. Nesklamú našu dôveru, ak im ju dáme. Nemajú potrebu nikomu škodiť, nestáva sa im to ani neúmyselne. A naviac - vždy vieme, čo od nich môžeme čakať.

Sú úprimní. Zistili, že životom sa prechádza najlepšie bez klamstiev a predstieraní. Objavili kúzlo úprimnosti, aká je to úľava, keď nič nepredstierajú a s ostatnými hovoria tak, ako to v skutočnosti cítia.

Sú skutoční. Chodia po svete vo svojej najpravdivejšej podobe. Povedia, čo majú radi, čo nie. Pretože to vedia a nezapierajú.

Kedykoľvek je to možné, pomôžu. Väčšinou sú to chodiace dobré skutky. Ale nie preto, že by čakali niečo na oplátku. Pochopili, že dávať je dôležité, bez ohľadu na to, čo sa dostáva im. Heslo „keď môžem, pomôžem“ je im vlastné. A často si to ani neuvedomia.

Sú pokorní. Poznajú svoju vlastnú hodnotu a tým pádom sú ju schopní priradiť aj ostatným. Ku všetkým a ku všetkému pristupujú s otvorenou mysľou a bez predsudkov.

Ospravedlnia sa ako prví. Ak urobili niečo zlé, veľmi rýchlo si to uvedomia a snažia sa dať veci do poriadku. Neváhajú s ospravedlnením, keď je za čo.

Veria ostatným. Dôveru neberú na ľahkú váhu. Lož má pre nich veľký význam, a akonáhle im raz zaklameme, nie sme k nim úprimní alebo ich zradíme, ťažko ich dôveru získame späť. Možno nikdy.

Vidia, keď niekoho niečo trápi. Alebo obťažuje. Vnútorná integrita so sebou nesie veľkú schopnosť empatie. Vďaka tomu, ako sú ľudia s touto prednosťou schopní seba analýzy, sú schopní vidieť, čo, ako a prečo trápi ostatných. A často aj do takej miery, do akej to daná osoba ani sama nevie. Budú to oni, kto zastaví konverzáciu, keď uvidí, že sa niekoho dotýka. Budú to oni, kto za nami príde a povie, že vidí, ako sa cíti.

Nehádajú sa kvôli nezhodám. Vedia, že existujú situácie, kedy jednoducho nie je jedna pravda, je len názor. A na ten má každý právo. Sú schopní tieto situácie rozpoznať a rešpektovať cudzí názor, aj keď je rozdielny od ich vlastného.

Cenia si čas. Ako svoj, tak čas ostatných. Pretože veľmi dobre vedia, že urobiť si čas nie je v dnešnej dobe jednoduché, a keď to niekto urobí, znamená to, že sa na rebríčku jeho hodnôt pohybujeme veľmi vysoko. Preto sa nemusíme báť im povedať, že ten čas jednoducho nemáme. Pochopia. Pretože to poznajú.