. .. .. .. .. .. .. .
. . . .

Čo si každá mama zaslúži vedieť sama o sebe + malý bonus Rodina

Nikdy nevieme, ako sme silní, kým nemáme na svete inú možnosť, než silní byť. A také to je, keď je človek rodičom. Neexistuje cesta späť, len dopredu - a tá je možno chaotická, neorganizovaná, plná únavy, automaticky vykonávaných úkonov, zhonu, ale tiež lásky, šťastia a spokojnosti. Tie ale často prebije každodennosť, s ktorou sa stretávame, a niekedy máme pocit, že ju zvládame len tak tak. Nie sme v tom ale sami.

Sú časy, keď si hovoríme, že to jednoducho nezvládneme. Kedy nám jedno dieťa plače, druhé potrebuje vyzdvihnúť zo školy, tretie nakúpiť pomôcky na druhý deň, do toho sa snažíme pre všetkých uvariť obed a keď prechádzame okolo zrkadla, radšej sa na seba ani nepozrieme. A pre šťastie všetkých okolo sa snažíme svoje slzy zúfalstva, ktoré sa sem tam na povrch jednoducho derú, prehltnúť, a s úsmevom, porozumením, pochopením a láskou uložiť všetkých do postele, pohladiť manžela, vypočuť si, aký mal deň, porozprávať mu o svojom a zaspať vyčerpaním.

Sem tam je potrebné sa nadýchnuť a pozrieť sa na seba a svoj život s trošku väčším nadhľadom. Čo všetko ako mamy, manželky a ženy zvládame, bez toho aby sme si vlastne boli vedomé, že je to niečo, za čo na seba máme byť pyšné?

Vytvárame osobnosť. Nám, nášmu partnerovi a celej rodine rastie pod rukami nový človek, podieľame sa na vytvorení úplne novej existencie. Sme tu, keď ich niečo bolí. Sme tu, aby sme vysvetľovali, ukazovali, pomáhali, viedli a zabezpečovali. 24 hodín denne, sedem dní v týždni. A... celý život.

Kmitáme aj bez spánku. To, čo sa predtým zdalo ako nemožné, je pre nás denným chlebom. Priemerných 7 - 9 hodín neprerušovaného spánku je pre nás niečím nedosiahnuteľným, skoro nereálnym. A keď už sme unavené na maximum, viete, čo si môžeme povedať? „Starám sa o deti, rodinu a domácnosť, a to všetko s takým množstvom spánku, ako je pre niekoho popoludňajší šlofík.“ No nie je to úžasné?

Nikdy sme si rodinu a priateľov nevážili viac. Docenili sme všetko, čo nám do života prinášajú. Sú v našom okolí ľudia, ktorí nám pomôžu, ktorí nás majú radi a, čuduj sa svete, nepotrebujú od nás nič na oplátku.

  • ...a zvlášť našu vlastnú mamičku. Budeme jej totiž volať uprostred noci, keď si nebudeme vedieť rady. Konečne pochopíme jej lásku k nám a to, čo všetko pre nás kedy robila. A budeme jej vďačné.

Netreba počúvať každý názor. Vlastná rodina, vlastné deti, partner, domácnosť a samostatný život nám dáva neuveriteľnú perspektívu, vedomie, čo všetko sme si vybudovali samy - a presvedčenie, že veľa vecí stojí za to si vypočuť a inšpirovať sa, ale veľa tiež nemusíme brať vôbec na zreteľ. Pretože máme vlastnú cestu.

Netreba sa báť, našim deťom život nezničíme. Ako každá mama a rodič všeobecne, všetci sa bojíme toho, že urobíme, povieme, alebo neurobíme a nepovieme to, čo sa od nás v tú danú chvíľu chce (alebo nechce). Vieme, že jedno slovo, pohľad, veta alebo čin môžu mať na život našich detí neuveriteľný efekt. Bojíme sa omylov a chýb. Ale nemusíme. Láska hory prenáša a vynahradí každé slovíčko, ktoré nám ujde a neskôr nás mrzí.

Materské inštinkty sú a budú vždy neomylné. Materstvo nám pridalo ďalší rozmer osobnosti, psychiky. Vieme spoznať hlad, ospalosť, bolesť a ako je to vážne. Nikto iný to nevie. Len my. Pretože sme mamy.

Je úplne v poriadku cítiť sa, že už je toho na nás moc. Pretože proste je! A je úplne jedno, či niekto iný podľa nás zvláda vecí viac alebo ich zvláda lepšie. Nevieme to, nie sme v ich hlavách ani telách. Nevieme, koľko sĺz vo vankúši stojí za tým, čo my považujeme za hrdinstvo. A nikto nevie, koľko úsilia nás stojí to, čo robíme. A keď je toho veľa, je toho veľa. Dovoľte si ten pocit. Nie je to slabosť.

Nemôžeme ich ochrániť pred všetkým. Nebudeme s nimi každú minútu ich života. A tak je to v poriadku. To, čo pre naše deti robíme, je, že ich pripravujeme na to, ako v tom veľkom okolitom svete žiť, vidieť krásu, milovať a postarať sa sami o seba. Keď potom budú čeliť niečomu na vlastnú päsť, všetko to zvládnu.

Musíme dopriať telu i hlave odpočinok. Nie sme roboti. Sme ľudia. Aj keď mamy majú často bližšie k práve tým nezničiteľným tvorom, ktorí musia a zvládajú úplne všetko. Raz za čas sa ale musíme zastaviť a dopriať si odpočinok, relaxáciu, pokoj a pohodu.

Naše deti nás milujú. Bezpodmienečne a nadosmrti. Uvedomujete si svoju vlastnú lásku k dieťaťu? Ako je všeobjímajúca, obrovská, nezmerateľná? Rovnakú lásku cíti aj dieťa k nám. Lenže my poznáme život bez nich, oni život bez nás nepoznajú. Preto niekedy môžeme mať pocit, že ich láska je krehká a môže byť ohrozená. Berú nás ako úplnú samozrejmosť, ako prístav, pevný bod v živote, ktorý im dáva istotu, lásku, pomoc a pokoj.

Všetko sa zvládne. Každý problém, ktorý vyriešime, je stavebným kameňom na riešenie toho ďalšieho. Od prvých príkrmov a prerezávanie zúbkov, až po prípravu na vysokú školu, svadbu, rozvod. Ťažké časy prekonáme a všetko, opakujeme - všetko, zvládneme.

  • 10 poďakovaní každej mame

Že nás vychovala, milovala, bola tu pre nás? To všetko sa však skladalo z drobností, ktoré sme vždy brali ako samozrejmosť. A tak za každú z nich špeciálna vďaka každej mamičke!

Prala našu bielizeň, keď sme nevedeli, že sa to vôbec deje. (A neskôr nám ju prala, keď sme to ešte sami nevedeli. Alebo nemali práčku.)

Varila a chystala nám jedlo. Úplne každé.

Naučila nás, ako vidieť v ostatných to dobré.

Nikdy nebola sebecká a vždy sme boli na prvom mieste.

Vždy po nás chcela, aby sme sa ohlásili, že sme dobre dorazili alebo sme už v poriadku doma. Aj keď nás to otravovalo, teraz vieme, aký mala strach.

Vedela sa vysporiadať s našimi náladami. A niekedy aj slovami, ktoré mohli ublížiť, aj keď sme ich tak nemysleli. Odpúšťala nám všetko, aj keď sme povedali alebo urobili niečo, čo sme nemali. A čo nás dodnes mrzí, pretože sme ju mohli naozaj zraniť.

Robila všetku tú prácu okolo, aj keď mala svoju vlastnú.

Pomáhala nám s domácimi úlohami. A čo si budeme hovoriť, nebola to otrava len pre nás. Ale ona vedela, že je to dôležité.

Naučila nás, ako sa o seba starať. Hygiena, domácnosť, peniaze, dobré vychovanie.

Nechala nás robiť si starosti s vecami, ktoré neboli dôležité. A pomáhala nám prekonávať pubertálne melodrámy, ktoré sa s dospelým životom ani nedajú porovnať.

...a tisíce ďalších poďakovaní si zaslúži nielen každá mama, ale každý rodič, ktorý nás vychoval, viedol a nenechal na holičkách, ktorý nás učil a pomáhal nám, keď sme si nevedeli rady. A hlavne celý svoj život zasvätil tomu, aby sme si rady vedeli. A aby sme vedeli, ako je rodina dôležitá.

 

Publikováno



ČLÁNKY MOHOU KOMENTOVAT POUZE REGISTROVANÍ UŽIVATELÉ
Registraci provedete ZDE
© 2004-2019 CZECH NEWS CENTER a.s. | Reklama | Podmienky serveru | Cenník členstva | Návod na inzerciu | Desatoro | Osobné údaje | Kontakt