Dospelá žena v dospelom vzťahu

Dnešná doba je z hľadiska rozdelenia rolí veľmi mätúca. Pojem „tradičné“ zo spojenia ženských a mužských rolí skoro vymizol, muž ako živiteľ rodiny a žena ako matka a opatrovateľka nie sú práve trendy, ktorými by sa riadila väčšina modernej spoločnosti. Čo neznamená, že by sme to tak trebárs zase nechceli. Na každý pád je ale treba si v súčasnom, veľmi ľubovoľnom nastavení vzťahov zachovať istú dôstojnosť, tvár a nezávislosť. Ako sa to robí?

Veľa žien potlačí túžbu rozplynúť sa v mužovom svete, nechať ho rozhodovať, nechať sa živiť, vzdať sa zodpovednosti a žiť len jeho láskou. Rovnako tak má mnoho mužov túžbu takú ženu mať, ale nakoniec to nejako nefunguje. Avšak - či už je to z pokrytectva, presvedčenia alebo reality, zďaleka to tak nie je. Do rozhodovania o tom, akého partnera si vyvoliť, vstúpili faktory, ako sú nezávislosť, osobnosť, sebarealizácia, rešpekt a mnoho ďalších. Tie na seba môžu brať viac podôb, ale existuje niekoľko novodobých „dobrých mravov“, ako sa pozná dospelá žena a dospelý vzťah.

Neobetuje ostatné vzťahy. Rodinné, priateľské, pracovné. Mnohí ľudia sa vzdialia od svojich priateľov a ostatných blízkych, keď sú vo vzťahu. Pretože byť s drahou polovičkou je o mnoho lepšie, ako byť kdekoľvek a s kýmkoľvek iným. Toto je úplne pochopiteľné v začiatkoch vzťahov, kedy plynú dni ako v hmlistom opare zamilovanosti a celý svet sú jedny veľké medové týždne. Zdravá rovnováha medzi všetkými našimi vzťahmi a životmi je ale pre vzťah a psychický stav všetkých zúčastnených extrémne dôležitá.

Nezabúda partnerovi poďakovať. Jedným z najväčších zabijakov vzťahov je pocit, že máme toho druhého istého. A že to, čo pre nás robí, aký je, je automatické. Po nejakej dobe to tak skutočne môžeme cítiť, ale dospelosť (myslene skúsenosti) nás naučila, že oceniť sa musí všetko, čo nás robí šťastnými alebo náš život jednoduchším. A tak ďakujeme, vieme oceniť, všímame si.

Nevzdáva sa vlastnej finančnej nezávislosti. S peniazmi vo vzťahu je to vždy zložité. Ale vzdať sa vlastného príjmu kvôli partnerovi prípadne potrebovať partnera kvôli tomu, že vlastný príjem nemáme, to nie je najzdravšia cesta - hoci mnohým ľuďom funguje. Veľmi často nám finančná závislosť na partnerovi núti tiež všeobecne podriadené postavenie, umenšuje právo na rozhodovanie a tak ďalej. Partner to tak vnímať ani nemusí, ale my si zarábame na poriadny psychický problém.

Nielen naša predstava šťastia je tá správna. Počas života sa každý z nás stretol so situáciou, kedy perfektne jasná a radostná skúsenosť znamenala pre niekoho iného problém, alebo aspoň rozhodne nie také šťastie, ako pre nás. Uvedomenie, že šťastie a spokojnosť znamená pre každého niečo iné, je veľkou súčasťou sily k tolerancii, ktorú každý z nás potrebuje pre zdravo fungujúci vzťah.

A s tým súvisí nielen pochopenie podmienok, ktoré ostatní ku šťastiu potrebujú, ale aj pre pochopenie toho vlastného. Nikdy by sme sa nemali vzdávať toho, čo nás robí šťastnými. A to dokonca ani v prospech šťastia partnera.

Nepotrebuje byť v kontakte s partnerom neustále. Je to otázka dôvery a vlastného života. Potom, čo sa vody nových vzťahov upokoja, je zdravé, keď necítime potrebu telefonovať si alebo písať neustále. Aj keď to znie neromanticky, je to mrhanie časom na oboch stranách.

Nenechajú partnera robiť všetky rozhodnutia. Respektíve sa neboja urobiť vlastné, ale aj rešpektovať partnerovo. Toto sa môže týkať všetkého, od veľkých vecí, ako je svadba alebo počatie, po to do akej reštaurácie zájsť osláviť výročie. Prednesenie názoru, diskusie, kompromis, a alebo rešpekt k nemennému.

Milovať znamená podporiť šťastie. Keď niekoho milujeme, chceme, aby bol tak šťastný, ako to len ide. Aj keď by to malo znamenať nedržať partnera späť zo sebeckých dôvodov - od práce, od úspechov, od priateľov, od rodiny. Aj keď by sa niekedy tak chcelo.

Nezmeníme svoju identitu. Zdieľať koníčky, priateľov, chute, životný rytmus... to je pekné len do chvíle, keď jeden z partnerov neprevezme kompletne život toho druhého a nevzdá sa svojho. Pretože aj na takéto prípady narážame a nie je ich málo.