. .. .. .. .. .. .. .
. . . .

Mentálne a emocionálne vyčerpanie má mnoho podôb Zdravie

Keď sa povie stres, často si predstavíme pracovný tlak, prípadne vyhrotenú situáciu, ako je rozvod alebo úmrtie v rodine. Smutnou pravdou ale je, že súčasnú hladinu stresu spôsobuje predovšetkým súčet malých nátlakov a drobných nepohôd, ktoré sprevádzajú skoro každú oblasť nášho života. A tak aj keď by sme nepovedali, že sme v strese, môžeme sa cítiť vo všeobecnej nepohode, vyčerpaní a bez elánu. Ako spoznáme, že si naše hlava žiada odpočinok?

Niekedy nedokážeme sami povedať, či to, čo je unavené, je „len“ naše telo, alebo naša duša. Telo totiž môže čerpať sily z mnohých vecí, ich zoznam je pomerne jasný, keď budeme dosť a dobre spať, dosť a dobre jesť a dostatočne cvičiť, nebudeme si mať v mnohých prípadoch na čo sťažovať. Psychohygiena tak jasné pravidlá nemá. Ale aj napriek tomu ju viac ako potrebujeme. Ako spoznáme, že akútne?

Ľahko nás niečo podráždi. Niekedy nám proste akýkoľvek kontakt s vonkajším svetom nerobí dobre. Sme citliví na každé druhé slovo, požiadavku, za každou vetou cítime útok proti našej osobe, prípadne extrémny nedostatok ohľaduplnosti k našej osobe. A pritom okolie s najväčšou pravdepodobnosťou svoju komunikáciu voči nám vôbec nezmenilo. To len my nemáme energiu si ju prekladať.

Motivácia je na bode mrazu. Splniť hoci bežné denné pracovné alebo domáce povinnosti sa zrazu zdá ako nadľudská úloha. Často sa pristihnete, ako proste len sedíte, pozeráte sa do nikam a nachádzať potrebnú stimuláciu sa vám jednoducho nedarí. Ak je to váš prípad, je nutné nebyť na seba moc zlí a dopriať si odpočinok. Akonáhle sa zregenerujeme, chuť do práce aj do života sa opäť dostaví.

Úzkosť vám dýcha na krk. Úzkosť ide s emocionálnym a celkovým vyčerpaním ruka v ruke. A tak sa môže stať, že záchvaty úzkosti, ktoré sme zažívali len „sem tam“, budú na dennom poriadku.

Problémy so spánkom. Poznáte ten pocit, kedy si myslíte, že vám telo robí naschvál? Idete do postele uťahaní ako mačiatka, ale napriek tomu nie a nie zaspať? Hlava si vie s naším telom pekne zahrať, aj keď by sme si chceli myslieť, že únava tela musí prebiť akýkoľvek hlas hlavy. Nie je tomu tak.

Rozplačú nás hlúposti. Súvisí to s jednoduchou podrážditeľnosťou, len rozšírime spektrum emócií. Nejapný vtip, ktorý náhodou udrie na precitlivenú strunu, slovo, pohľad. To všetko nám dokáže vohnať slzy do očí, aj keď by sme si to normálne ani nevšimli. A niekedy tie slzy zaštípu, aj keď ani vlastne nevieme prečo.

Začneme sa cítiť odtrhnutí od reality. To je moment, kedy sa naša psychika začne brániť. Proste toho cítime tak veľmi, až nakoniec prestaneme cítiť čokoľvek. Nie je nám zle, nie je nám dobre, je nám úplne plocho. Opustia nás zmysly aj emócie, vznášame sa v šedom vzduchoprázdne. Túto schopnosť má psychika každého z nás, nikto nebude trpieť donekonečna, nakoniec sa ostrie otupí a ustúpi ničote. V ten moment si musíme uvedomiť, že sme sa dostali za hranu, ku ktorej sme sa nemali ani priblížiť. Keď už sa naša psychika snaží zachrániť sama seba čiastočnou autodeštrukciou, nemusíme sa z tohto stresu dostať rovnakí, akí sme doň vstúpili.

Nepodceňujte zmysel psychohygieny, vždy je lepšia prevencia ako riešenie následkov. Každý máme svoj spôsob relaxácie (často tela i mysle dohromady, ale ona aj záťaž tela v rámci cvičenia nie je ako psychohygiena zlá). Ak na sebe pociťujeme niektoré zo známok psychického vyčerpania, mali by sme zvážiť, či medzi svoje priority nechceme zaradiť tiež starostlivosť o vlastnú mentálnu pohodu.

Publikováno



ČLÁNKY MOHOU KOMENTOVAT POUZE REGISTROVANÍ UŽIVATELÉ
Registraci provedete ZDE
© 2004-2019 CZECH NEWS CENTER a.s. | Reklama | Podmienky serveru | Cenník členstva | Návod na inzerciu | Desatoro | Osobné údaje | Kontakt