. .. .. .. .. .. .. .
. . . .

Prečo láska nepadá z neba alebo Ako ju budovať Vzťahy a sex

Môžu za to rozprávky. Z nich sme sa naučili, že niekoho stretneme, zamilujeme sa, možno prekonáme nejaké počiatočné peripetie a potom budeme žiť šťastne až do smrti. Lenže láska nie je len tak, často býva skôr odmenou za usilovnú prácu, ktorú s ňou máme. Možno ste si už tiež povedali, že súčasné páry vzdávajú svoje vzťahy moc rýchlo, moc ľahko, s presvedčením, že keď sa na vzťahu musí pracovať moc tvrdo. Aké schopnosti sú ale pre budovanie a udržanie šťastného vzťahu nevyhnutné?

Pretože ono to jednoducho nejde len tak. Málokedy sa stretnú dvaja ľudia, ktorí sú natoľko kompatibilní, že medzi nimi neexistujú žiadne trecie plochy. Ale nejde nám o samotné tieto trecie plochy, ale o to, akým spôsobom s nimi pracujeme. Musíme sa totiž v skratke naučiť povedať, čo chceme, rozumieť tomu, čo nám hovorí druhý, a vedieť opraviť a neopakovať chybu. S pomocou čoho?

Aktívne načúvanie. Aktívne načúvanie nie je len tak nejaký moderný termín, ide o odbornú techniku, ktorú možno nacvičiť (alebo si o nej napríklad len niečo prečítať). Jeho cieľom je stav, v ktorom máme najväčšiu istotu, že nám druhý povedal, čo bolo treba, a že sme tomu porozumeli. Ako to môžeme dosiahnuť? Prvou voľbou je takzvaná parafráza, kedy výpoveď partnera v podstate zopakujeme svojimi slovami a on nám potvrdí, či sme tomu porozumeli správne. Nesmieme automaticky predpokladať, že poznáme všetky partnerove motivácie, dôležité je preto tiež klásť doplňujúce otázky, keď máme len tieň podozrenia, že nám niečo nie je jasné. Do aktívneho načúvania je vhodné zapojiť tiež emócie, skúsiť vyzistiť, ako sa partner v danej situácii alebo nad daným problémom cíti, a či chápeme správne, akým spôsobom sa ho to dotýka. Možno sa vám to všetko zdá prirodzené, ale len si spomeňte, koľkokrát ste boli presvedčení, že viete, čo partner myslel, ale ono to tak v skutočnosti nebolo. Alebo naopak - koľkokrát vám partner ublížil tým, že sa nesnažil naozaj porozumieť.

Vedieť povedať presne to, čo chceme. Keď stojíme na opačnej strane komunikačnej linky a nie sme prijímač, ale vysielač, mali by sme eliminovať chyby zo svojej strany. Máme niečo na srdci? Treba to povedať a pobaviť sa o tom. Vadí nám niečo? Alebo nám naopak urobilo niečo radosť? Mali by sme sa naučiť komunikovať nielen to, že, ale aj to, ako a prečo.

Sem tam som si prečítala niečo o technikách komunikácie. Vždy som si hovorila, aké sú to znášky chýrov, že predsa v prirodzenej komunikácii medzi ľuďmi, ktorí sa majú radi, takéto veci nemajú miesto. Potom som sa ale sama dostala do situácie, kedy som partnerovi potrebovala povedať, že mi hrozí vyhadzov z práce. Bolo to čiastočne mojou chybou, strašne som sa hanbila, že som vlastne ohrozila náš rozpočet a blaho rodiny. A potom som si spomenula, ako som čítala o tom, že zlé správy sa majú oznamovať spoločne s dobrými v pomere dve ku jednej, tak som si to aplikovala na našu situáciu. Manželovi som povedala, že ho milujem, že si strašne vážim toho, čo pre rodinu robí, ako sa obetuje. Nasypala som si popol na hlavu, vysvetlila mu situáciu a povedala, kedy a čo hrozí. No a nakoniec som ho uistila, že si hľadám prácu novú a že by som bola rada, keby mi pomohol s prípravou na pohovory (oboje bola pravda). A normálne som sa nestačila diviť. V hovore nepadla ani jedna výčitka, manžel bol veľmi nápomocný, chápajúci a podporujúci. Myslím, že celé kúzlo tejto primitívnej komunikačnej techniky je v tom, že ma donútila premýšľať o situácii trošku konštruktívne, pretože som vedela, že do toho tie dve pozitívne veci zapojiť jednoducho musím. Asi to nakoniec nebude také zlé.“

Jana 44

Keď zasadíme informáciu do kontextu, ktorý sa nášho partnera dotýka a ktorý dokáže pochopiť, ľudovo povedané – ak hovoríme jeho rečou, trafíme sa do toho, ako to chceme povedať. V sebe si však musíme ujasniť čo najpodrobnejšie, čo vlastne a prečo to chceme povedať.

Ospravedlňujem sa“. Často človeku, ktorého najviac milujeme, sme tiež schopní najviac ublížiť. Alebo aspoň ublížiť poriadne. To ale neznamená, že si druhého nevážime alebo si neceníme vzťah, ktorý spolu máme. A to musíme vedieť povedať. Musíme si vedieť vlastnú chybu všimnúť, musíme si ju vedieť priznať a rozhodne by partner mal vedieť, k akému presvedčeniu sme došli. A nezabudnite, že najlepším ospravedlnením je zmena správania - teda nesmieme dopustiť, aby sme chybu zopakovali.

 

Publikováno



ČLÁNKY MOHOU KOMENTOVAT POUZE REGISTROVANÍ UŽIVATELÉ
Registraci provedete ZDE
© 2004-2019 CZECH NEWS CENTER a.s. | Reklama | Podmienky serveru | Cenník členstva | Návod na inzerciu | Desatoro | Osobné údaje | Kontakt