Zobraziť přihlasovací formulár

Láska ako zmluva

  • Publikované:
Láska ako zmluva

Túžba po láske, partnerstve a živote prežitom vo dvojici sú človeku úplne prirodzené. Každý z nás partnera buď hľadá (alebo je minimálne otvorený možnosti jeho nájdenia) alebo ho má a vzťah si viac alebo menej váži, uvedomuje si, o koľko lepšie sa nám vo dvojici žije. Ale tiež skoro každý z nás zažil pocit, že to, čo máme doma, nie je tak úplne ono. Také to malé, tiché „nie“, ktoré sprevádza každú minútu nášho dňa a zabraňuje nám vychádzať partnerovi v ústrety, plánovať budúcnosť a byť pokojní a šťastní.

Bola som vydatá, po pätnástich rokoch sme sa s manželom rozviedli. Mala som potom nejaké vzťahy, vždy trvali asi jeden rok, ale nikdy to nebolo ono. Časom som si začala všímať, že som úplne neochotná zľaviť zo svojich nárokov, veci museli byť po mojom, inak som zo vzťahov cúvala, mala som pocit, že si zaslúžim, aby mi vychádzali v ústrety, veď som predsa tak 'skvelá'. Naozaj som to tak cítila, až sa dnes hanbím. Nezniesla som jediný pocit zaváhania z partnerovej strany, pretože som mala pocit, že váhať, či so mnou byť alebo nebyť by nemal byť predsa problém. Ale potom som narazila úplnou náhodou na muža, ktorý mi otvoril oči. Zoznámenie prebehlo ako z romantického filmu, rovnako tak začiatok vzťahu.Nie všetky okolnosti nám hrali do kariet, bolo ťažké sa rozumovo rozhodnúť, či vzťah stojí za to. Raz ráno som sa zobudila a vo svojom srdci som cítila, že áno. Bolo to, ako by niekto otočil vypínačom. Proste áno. Od toho momentu išli veci o dosť inak, než ako som bola od svojich predchádzajúcich partnerov zvyknutá. Hádali sme sa, diskutovali, milovali sa, boli na seba nahnevaní ako kvôli maličkostiam, tak z legitímnych dôvodov. Ale vždy, aj pri sebaväčšom konflikte, som v pozadí cítila novú istotu - nič nie je tak závažné, aby to náš vzťah ohrozilo.“

Andrea, 47

Romantické líčenie pani Andrey má v sebe jedno veľké ponaučenie. Vzťah máme od toho, aby nám prinášal pokoj, je to legendárny prístav v rozbúrenom mori, stabilný prvok v inak dynamickom svete.

  • Vo vzťahoch ale fungujú dva druhy záruk. Tá prvá je presvedčenie o tom, že vzťah stojí za všetky útrapy, ktoré nás môžu na ceste životom stretnúť. Že je pre nás na prvom mieste. Tá druhá istota nie je prospešná, naopak. Je to chvíľa, kedy začneme brať vzťah ako samozrejmosť a nie ako niečo, za čo by sme mali byť vďační. V ten moment ho sami začneme ohrozovať zanedbávaním.

Zmluva na dobu neurčitú

V čom sa dobrý vzťah podobá uzatváraniu zmluvy? A nemá to nič spoločné s manželstvom! Keď dôjde na obchodné rokovanie, stretnú sa dve strany, ktoré musia ako prvé vyriešiť, či spolupráca áno, alebo spolupráca nie. Ak si navzájom majú čo ponúknuť, chcú dostávať to, čo im druhá strana ponúka, a chcú dávať, čo sami majú. Či už ide o prácu, čas alebo peniaze. Akonáhle je jasné, že obe strany o spoluprácu stoja, začína vyjednávanie o parametroch. Teda za akých okolností bude spolupráca fungovať. Počas tohto vyjednávania sa už málokedy stane, že jedna zo strán od potenciálnej zmluvy ustúpi, pretože na začiatku deklarovali vôľu spolupracovať, takže tomu teraz veľa vecí podriadi, aj keď by ich sami nenazvali ideálne.

Čo to má so vzťahom dvoch ľudí spoločné? Vlastne všetko, keď na to príde. Ak udrie blesk a stane sa láska, neuveriteľným spôsobom narastie naša ochota ku kompromisu. A aj keď by niekto mohol povedať, že kompromis je stav, kedy nie je nikto spokojný, len obaja rovnako nešťastní, existuje aj dobrý kompromis.

Našla som si partnera, ktorý mal pomerne zložitú minulosť. V hre boli a sú deti, trošku bláznivá expartnerka, ktorá robí ťažkosti ako v osobnom, tak v pracovnom živote, do toho sme obaja trošku horúce hlavy, takže o trápenie nie je núdza. Ale tak nejako mi príde všetko riešiteľné. Predtým som sa rúcala z predstáv, že niečo nebude tak, ako som alebo sme si to naplánovali, dnes viem, že je vlastne všetko do istej miery jedno, pretože sa máme. Našla som v ňom šťastie svojho života a čokoľvek sa deje okolo, musíme zvládnuť. Nechcem náš vzťah ohroziť neochotou sa podriadiť a partner to má rovnako. Nikdy som nezažila takú ochotu vyjsť si navzájom v ústrety, toľko pochopenia.“

Vanda, 33

Začiatok dobrého vzťahu a uzatváranie kontraktu medzi spoločnosťami majú viac spoločné, než by sme si mysleli. Vždy si povieme áno, a až potom vyjednávame o podmienkach. V prípade, že si nadiktujeme podmienky ako prvé, zbytočne obmedzíme okruh potenciálnych uchádzačov, zbytočne sa ochudobníme o nečakanú, nenaplánovanú a prirodzenú lásku. V láske je potrebné mať hlavu aj srdce otvorené možnostiam, o ktorých by sme napríklad dopredu nikdy nepovedali, že by mohli byť to pravé. Akonáhle raz totiž to pravé nájdeme, uvidíme, že sa všetko ostatné poddá.

Články môžu komentovať iba prihlásení užívatelia

Komentáre k článku