. .. .. .. .. .. .. .
. . . .

Najsilnejšie posolstvo v obyčajných slovách Rodina

Jedna z najcennejších vecí, ktorú svojim deťom môžeme odovzdať, je umenie komunikácie. Komunikácia stojí vysoko na rebríčku cenených zručností, spája nás s ľuďmi, ale aj so sebou samými. Keď sa deti v mladosti naučia formulovať svoje pocity, správne klásť otázky a vyznať sa v spoločenských situáciách, bude ich cesta životom oveľa jednoduchšia.

 

Je až desivé, koľko toho ako rodičia máme v rukách. Náš prístup k deťom ovplyvní zasa ich prístup k životu, hoci to nevnímame, sme pod neustálym drobnohľadom, skúmaniu je podrobované nielen to, čo hovoríme, ale tiež to, ako sa správame k deťom, k sebe navzájom, k ostatným. Toho tvorčeka, ktorého sme priviedli na svet, formujeme každým gestom. A tak to skúšame vziať za ten čo najlepší koniec. Čo všetko by od nás deti mali počuť?

 

Mám ťa rád/a. Je to trošku niečo iné, než „milujem ťa“, ten rozdiel cítime sami. Kým milovať je bezpodmienečné, mať rád znamená to, že sa nám páči niečia osobnosť. A tieto „frázy“ by sme mali používať obe.

Skúsime to spoločne. Vymyslieť, urobiť, zariadiť. Spoločné rozhodnutia sú jedna z vecí, ktorá dáva dieťaťu pocit, že je akceptované a jeho hlas tiež niečo znamená. Napríklad pri rozhodovaní o spoločnom výlete by bolo fajn si vypočuť (predložiť predschválené možnosti), čo by sa páčilo našim ratolestiam.

 

Poďme si čítať. Hoci čítanie kníh nepatrí k najpopulárnejším aktivitám ani detí, ani dospelých, jeho prínosy nemožno poprieť. Čítanie rozvíja fantáziu, slovnú zásobu, vyjadrovacie schopnosti, rozširuje obzory a okrem iného ponúka úžasnú náplň voľného času. Dieťa s pozitívnym vzťahom k čítaniu bude na dovolenkách pre svojich rodičov hotový poklad! A nikdy v živote sa nebude nudiť.

To si sa naučil rýchlo! Pre malé dieťa je učenie denným chlebom, každý deň objaví niečo nové, každý deň pracuje na svojich schopnostiach stať sa vo všetkých smeroch plnohodnotným členom spoločnosti. A keď ho v učení podporíme, bude sa rado a dobre učiť aj ďalej. Každý pokrok by sme mali patrične oceniť, aj keď sa nám zdá úplne banálny.

 

Všetci robíme chyby. Snaha o to byť dokonalý a naplniť očakávania svojich rodičov vedie u mnohých z nás k pocitom nedostatočnosti a frustrácie. Ako tomu predísť? Učiť svoje deti nebyť dokonalý, ale čo najlepší. Chyby sa stávajú, ale sú pre nás ponaučením - učia nás, ako sa im nabudúce vyvarovať a ako ich napraviť. Samozrejme, že chceme, aby naše deti boli lepšie než my, ale nikto nemôže robiť viac než maximum. A je dobré naučiť sa maximálne limity našich detí poznať a nehnať ich za ne.

 

Čo myslíš ty? Deti kladú neuveriteľne veľa otázok. Dostávajú od nás odpovede, je to rýchlejšie a efektívnejšie. Ale neučíme ich analyticky myslieť. Na veľa odpovedí dieťa dokáže prísť samo (s našou pomocou), tak prečo im nedopriať ten dobrý pocit? A sami vieme, že si oveľa lepšie zapamätáme niečo, čo pochopíme, než čo je nám dané ako fakt.

Prepáč, prosím, ďakujem. Okrem toho, že sú tieto tri slová vlastne základom slušného správania, sú to tiež slová, ktoré reprezentujú rešpekt k druhému. Vedieť priznať svoju chybu a ospravedlniť sa, keď niečo chcem alebo potrebujem, poprosiť, a keď to dostanem, poďakovať. To všetko zhŕňa úctu, s ktorou by medzi sebou akékoľvek ľudské bytosti mali komunikovať, a ktorú dnes okolo seba vidíme čertovsky málo.

 

Publikováno



ČLÁNKY MOHOU KOMENTOVAT POUZE REGISTROVANÍ UŽIVATELÉ
Registraci provedete ZDE
© 2004-2018 CZECH NEWS CENTER a.s. | Reklama | Podmienky serveru | Cenník členstva | Návod na inzerciu | Desatoro | Osobné údaje | Kontakt