Čo vo vzťahu prehliadame (ale nemali by sme)

Podceňovaní zabijaci sú tí najsmrtelnejší. Majú totiž priestor rásť. Je to tak so všetkým, čo ignorujeme, pretože tomu neprikladáme veľkú váhu. Ale podľa porekadla stokrát nič umorilo osla - aj malé veci dokážu napáchať veľkú škodu. Poďme tentoraz prestať prehliadať a otvoriť oči tomu, o čom si myslíme, že žiadny problém nie je, kým nám to nezničí vzťah.

Za koncom vzťahu nemusí nutne stáť klamstvo, zneužívanie, nevera alebo peniaze. Vzťah často narušia malé každodenné zvyky, ktoré nám jednoducho neprídu podstatné.

Preskakujeme čas „pre seba“. Nie pre seba s partnerom, ale čas, ktorý je vyhradený len jednému v páre. Taký čas nám dáva možnosť sa vyrovnávať s vecami, udalosťami a informáciami, venovať sa koníčkom, prísť na nové témy, ktoré chcete prebrať, rovnako tak nové veci, ktoré chcete spolu zažiť. Mať priestoru moc tiež nie je najlepšie, ale nemať žiadny, to vedie k pocitu straty identity a nárastu frustrácie. Ak partner tejto potrebe nerozumie, treba mu to vysvetliť, aby pochopil, prečo, keď chcete byť sami, neznamená, že je vám to milšie než byť s ním.

Predpokladáme, že sa navzájom stopercentne poznáme. A že nás partner nemôže prekvapiť. A že s ním vlastne nepotrebujeme hovoriť, pretože tak nejako tušíme, čo by odpovedal. Syndróm tichej večere je nebezpečnejší, než vyzerá. Môže totiž značiť nezáujem, vychladnutie, stratu spojenia. Partneri by spoločne mali hovoriť nie len organizačne, ale aj tak, aby sa vzájomne inšpirovali, zdieľali radosť i starosť a všetko to, čo sa hovorí v sľube. Požiadanie partnera o jeho názor, ocenenie jeho rady a vedieť, ako to povedať, je komunikačným korením každého vzťahu.

Ignorovanie malých nepríjemností. Strašne vám vadí, akým spôsobom partner stoluje? Akýkoľvek iný zvyk? Fór, ktorý urobí zakaždým, keď * doplňte sami? Mávanie rukou nad takými vecami sa zdá veľkorysé, dokonca i dospelé. Avšak... veľmi pravdepodobne príde raz doba, kedy vybuchneme. Väčšinou nebýva pre partnera žiadny problém tú maličkosť, ktorá vás tak značne otravuje, zmeniť. A nezmení ju len preto, že nevie, že vám vadí.

Čakáme na zvláštnu príležitosť. S vyjadrením lásky, so sexom, s pochvalou. Vzhľadom na to, že by sme mali mať pred sebou celý spoločný život, nejaví sa táto stratégia ako dostatočne uspokojivá. Narodeniny, Vianoce, sviatky, dovolenka... neznamenajú, že by sme zvyšok roka mali prežiť v mizérii neprejavovania lásky. A nielen ženy to v partnerskom živote potrebujú, muži možno ešte viac! Časté prejavy náklonnosti, či už fyzickým kontaktom alebo slovami, to chýba v mnohých vzťahoch. A zbytočne.

Vidíme pohár poloprázdny. Častejšie, než by bolo v poriadku, sa sústredíme na negatívne aspekty vzťahu. Tie pozitívne sme prijali ako samozrejmosť, tie negatívne by sme chceli zmeniť, alebo si na ne aspoň posťažovať. A práve sústredenosť na pozitívne alebo negatívne aspekty vzťahu je bernou mincou posudzovania jeho kvality. Vyskúšajte si napríklad odvykladať vzťah ako príbeh. Alebo si urobte starý dobrý zoznam toho, čo je vo vašom vzťahu dobré, čo si ceníte, za čo ste vďační a čo si navzájom dávate.