Keď náš rodič býva sám

Každý z nás má svojich rodičov. A ako život plynie, naše deti prestávajú potrebovať našu pozornosť, ale začínajú sa o ňu hlásiť naši rodičia. Veľa z nás má alebo možno niekedy bude mať jedného z rodičov, ktorý zostane „na staré kolená“ bývať sám. Je jasné, že sem tam budú potrebovať našu pomoc a našu spoločnosť, ale časom sa možno dopracujeme k situácii, že samostatné bývanie nebude pre našich rodičov alebo prarodičov bezpečné. Aké sú prvé známky, kedy by sme sa mali zamýšľať nad tým, ako to s našimi rodičmi bude ďalej?

Moment, kedy nám v plnej sile dôjde, že náš rodič, ktorý na jeseň svojho života zostal sám, už ďalej sám byť nemôže, nie je pre nikoho príjemný. Veď sú to práve rodičia, ktorí nás učili byť samostatní, ich nedostatky na tomto poli nesieme veľmi, veľmi ťažko. Lenže s postupujúcim vekom sa bohužiaľ často musíme prestať tváriť, že je všetko tak, ako bývalo. Ak máte rodiča, prarodičia alebo iného príbuzného, za ktorého máte alebo cítite zodpovednosť, je dobré si všímať.

Odreniny, modriny a podliatiny. V tom lepšom prípade o nich viete, pretože vám rozprávali o tom, ako spadli, zakopli o koberec alebo sa udreli o nábytok. V horšom prípade sa takéto pády a úrazy pred vami snažia zatajiť. Nie je tajomstvo, že seniorom ubúdajú sily, koniec koncov spadnúť môže každý z nás kedykoľvek, problém ale je, čo po páde. Seniorom sa častejšie lámu kosti a, úprimne, koľko z nich nosí mobil naozaj pri sebe? Zdvihnutie aj zavolanie pomoci môže byť problém, a to aj u ľudí, ktorí žijú vo dvojici. Žena sa o muža často v pokročilejšom veku nie je schopná postarať v zmysle ho zdvihnúť alebo s ním inak fyzicky manipulovať.

Robia chyby v liekoch. Seniori majú často predpísanú hŕbu liekov, bez mnohých z nich sa naozaj nezaobídu. Akonáhle ich začnú pliesť, nevyzdvihujú si ich z lekárne, dochádzajú im skôr, než si zájdu k doktorovi, vynechávajú ich a podobne, je na čase zakročiť. Zo začiatku môže stačiť poriadny organizér na tabletky a dohľad nad kalendárom a schôdzkami u lekára.

Problémy so šoférovaním. Auto a jeho riadenie je pre dôchodcov, rovnako ako pre čerstvého držiteľa vodičského oprávnenia, to isté - dôkazom samostatnosti a slobody. Bohužiaľ, vodičské schopnosti sa často s vekom zhoršujú a časom môžu byť starší vodiči ohrozením pre seba i pre ostatných. A s týmto sa zveria málokedy. Skúste sem tam nenápadne skontrolovať ich auto, zrkadlá, prípadné škrabance a podobne. Kapitolou samou pre seba je orientácia - ak zabúdajú cestu na známe miesta, nie je to dobré znamenie.

Zmena vzhľadu. Svojich najbližších poznáte najlepšie. Ak si začnete všímať zmien vzhľadu (a to nehovoríme len o naopak oblečených nohaviciach, ale napríklad aj o nehodiacich sa kusoch oblečenia, zabudnutí zvrchníku alebo podobne), môže ísť o nenápadnú známku demencie. Často sa stáva, že v rámci regresie začnú dámy nosiť detinské doplnky atď. Ak u svojho seniora vidíte, že často nosí veci, upravuje si vlasy a pod. spôsobom, ktorý by bol predtým neprípustný, spozornite.

Nenormálna zábudlivosť. Kľúče, okuliare, ovládač... na to zabúdame tiež. Treba si všímať frekvenciu a dôležitosť zapomínaných vecí, skutočností alebo trás. Ignorovať zábudlivosť by sme nemali, napríklad pozvať rodinu na obed a zabudnúť uvariť hlavný chod, to už nie je z rámca obvyklých zabúdaní.

... znejú vám tieto náznaky povedome? Možno je na mieste sa ohľaduplne porozprávať so svojím rodičom o svojich obavách, pretože máte starosť o ich pohodlie, zaopatrenie a bezpečnosť. Reakcia nemusí byť najpozitívnejšia, ale vždy je možné nájsť cestu, ako život usporiadať vzhľadom na nové podmienky.