„Tichá domácnosť“ narobí viac škody než úžitku

Určite poznáte, používate alebo ste boli obeťou takzvanej tichej domácnosti. A to zďaleka nie len s partermi, ale veľmi často sa metóda ignorovania objavuje medzi súrodencami, rodinou, spolupracovníkmi atď. Ignorovať niekoho ako trest za čokoľvek môže byť vrcholne uspokojivé. Ale ...z druhej strany to zase tak moc prima nie je. Viete, že zámerná ignorácia sa dá považovať za týranie? A že u citlivejších ľudí môže pôsobiť pomerne zásadné psychické problémy? Poďme sa na to ťaživé ticho pozrieť z druhej strany.

„Liečba tichom“ je účinná, ale trošku inak, než si myslíme. Kto ju zažil z druhej strany, vie, že môže prerásť do pekne nepríjemného a devastujúceho stavu, ktorý ovplyvní psychiku ignorovaného pomerne zásadným spôsobom. Zvlášť, keď sa „tichá domácnosť“ zaženie do extrému. Nedostatok informácií je často veľmi frustrujúce a ticho bezohľadné, nedospelé, kruté a často škodiace ako psychicky, tak fyzicky.

Ako to vyzerá

Je to jednoduché, niekto s vami jednoducho prestane hovoriť. Sú vzťahy, u ktorých to hneď tak nerozpoznáme (napríklad u kolegov v práci), ale keď na nás kliatbu mlčania uvalí partner, všimneme si veľmi rýchlo. A potom nastane peklo. Čo všetko môže mlčanie znamenať?

• Niekto vás viní z problému, ktorý je v skutočnosti len jeho. A ten je buď domnelý, alebo skutočný. Ak na vás niekto zvaľuje vinu za vlastné zlyhanie, nedá sa nič robiť. Ak naozaj nastal problém, ktorý s vami súvisí, treba to povedať nahlas.

• Niekto vám chce proste ublížiť. Možno preto, že ste ublížili vy jemu. Aj tu však platí, že je potrebné sa skôr ozvať, než mlčať...

• Niekto to potrebuje. Veľa ľudí potrebuje chvíľku času na to, aby vychladli a nepovedali niečo, čo by ľutovali, aby si problém rozmysleli, než ho začnú riešiť. Aj v tomto prípade, keď človek úplne oprávnene potrebuje čas pre seba, by mal o svojom zámere mlčať podať správu.

• Niekto vám chce „dať lekciu“. A teda ukázať, že sa bez vás zaobíde. Čaká, že vám to dôjde, že skrytá správa: Pozri sa, ako sa mi bez teba darí. doputuje na miesto určenia. No, často nedoputuje, pretože naša reakcia môže byť skôr zahltenie otázkami, spochybňovaním seba samého alebo zlosť.
  

A ako to škodí

Aj keď je ticho veľmi pasívnym nástrojom, termín pasívna agresivita sme už asi počuli. Ak sa to preženie, môžeme so všetkou vážnosťou hovoriť o agresorovi a obeti.

Ticho vie spôsobiť emocionálnu traumu a stres. Možno sa to zdá ako jasná vec, dokonca zamýšľaná, ale jej rozsah nám nemusí dôjsť. Byť ignorovaný môže znamenať a zapríčiniť stavy podobné depresiám, zlosť, frustráciu, pocit zavrhnutia, odmietnutia, viny, osamelosti. Zdá sa vám to trošku hysterická reakcia na pár dní dusna? Kiež by.

Psychická záťaž. Poznáte slovo ostrakizmus? Znamená vylúčenie jedinca z kolektívu a je to oficiálny predstupeň klasického šikanovania (ktoré sa vyskytuje aj medzi dospelými, len ho inak pomenúvame, má viac druhov a oveľa viac sofistikovaných metód. Desiaty nám v dospelosti už kradne málokto.). Hoci môže byť pre niekoho ticho manipulačným nástrojom a istou formou hry, pre obeť môže byť zahrávaním sa so sebavedomím a sebahodnotením.

Môže mať fyzické vedľajšie účinky. Pretože ide o stres, a to celkom často veľký a dlhotrvajúci. Psychická bolesť môže zapríčiniť tú fyzickú. A tak prídu bolesti hlavy, hnačky, bolesti žalúdka, nespavosť, úzkosti, únava, poruchy príjmu potravy, vysoký tlak, u mužov napríklad tiež erektilné dysfunkcie...

Zmení naše správanie. Pretože si kladieme otázky typu: Čo som urobil zle? Čo je so mnou v neporiadku? Ako som mohol toľko ublížiť a nevedieť o tom? Moc ťa obťažujem? Povedal som niečo zle...? Spochybňujeme sami seba, svoju hodnotu, sme neistí a celá anabáza nás môže ovplyvniť smerom k horšiemu. Pretože keď vysvetlenie nedostaneme, môžeme sa ho začať dožadovať a to často veľmi nehodnými spôsobmi.

Ticho ničí vzťahy. Ono je to vlastne logické. Ak sa z ticha stane vzorec, typická reakcia na problém, neznačí to nič iné, než zlú schopnosť komunikácie. Problémy rastú zúčastneným stranám v hlavách, a ešte k tomu každému inak. A môže sa stať, že prerastú až do neriešiteľných rozmerov.

Určite ste si predstavili klasickú tichú domácnosť, ktorá sa asi ešte nikdy nikomu nevyhla. Asi najtypickejším príkladom sú manželia, partneri... tiež si to myslíte? Bohužiaľ, vychovávanie tichom a ignoranciou sa často uplatňuje aj na deťoch. Keď si to predstavíte, hneď vyzerá celá problematika manipulácie ignoranciou o trošku dramatickejšie. Zvlášť nebezpečná je situácia, keď dieťa začne spochybňovať svoju vlastnú hodnotu. Môže sa to s ním totiž ťahať celý život.