. .. .. .. .. .. .. .
. . . .

Keď mama potrebuje čas osamote Rodina

Pocit viny. Áno, pôjdeme rovno k veci - všetci vieme, že každý človek a je jedno, či muž, žena, otec, matka, babička, poštár alebo psíčkar potrebuje sem tam chvíľu, kedy nie je obklopený ničím iným, než svojimi myšlienkami. Kedy si robí svoju vlastnú spoločnosť nezávisle na vonkajšom svete. Lenže keď je žena mama, pocit viny ju sprevádza, aj keď si len odskočí na záchod. Prečo by sa mamy takému pocitu mali vzoprieť? A ako si taký čas osamote zariadiť, užiť a čo treba robiť?

Zaujímavé je, že mnoho ľudí si vlastne ani nevie predstaviť, aké to je, stráviť trebárs celý jeden deň v úplnej samote - respektíve len rozhodovať sa o tom, ako naložíte s časom, len o svojej vlastnej vôli. Ak niekto
nikdy v živote nebýval sám, môže mať problém s predstavou, ako vlastne chce nakladať so svojím prípadným voľným časom. To sa ale mamičiek väčšinou netýka. Keď je toho jednoducho moc, asi si vedia lepšie ako kto iný predstaviť, čo by zrovna teraz chceli robiť. Lenže... keď dôjde na lámanie chleba, ani tú návštevu kaderníka si moc nevedia užiť.

Nároky, požiadavky a realita

Pocit nepostrádateľnosti pre naše deti, domácnosť a manžela (v ideálnom prípade) v nás pestuje od malička hneď niekoľko faktorov. Sú nimi spoločnosť celkovo, ktorá, či už sa tvári sebafeministickejšie, stále na bedrá matky hádže rodičovstva trošku viac neobratne než na otca. Potom je to naša primárna rodina, ak sme vyrástli s mamičkou, ktorá úsmevom prežila svoj život starostlivosťou o ostatných ľudí, domácnosť a svoju vlastnú prácu, pravdepodobne budeme mať na seba rovnaké nároky (no a v prípade muža... muž vychovaný takouto mamičkou pravdepodobne inú manželku chcieť nebude).

Ale v oboch prípadoch sme to my, samy, ktoré si vkladáme do hláv, čo všetko musíme zvládnuť. A podľa toho tiež doma nastavujeme pravidlá, na ktoré sa ostatným veľmi ľahko zvyká, kto by nechcel, aby za neho niekto dobrovoľne urobil všetku prácu? A potom si roky sťažujeme potichu samy sebe, ďalšie roky doma nahlas, a potom to buď vzdáme, alebo vybuchneme.

Keď prijmeme od začiatku úlohu superženy, ktorá zvládne vlastne úplne všetko, čas pre seba nám vlastne ani neostáva, ale čo viac - jeho potrebu vlastne nikto moc nerešpektuje. Pretože superžena nemá osobný priestor, ten rozdala všetkým okolo.

Ako z toho von? A ako von?

Ideálne na to myslieť už od začiatku vzťahu, starostlivosti o dieťa a deti... ale to sa podarí máloktorej z nás. Prevencia nepostrádateľnosti nie je v typickom manuáli, ktorý žena dostáva do vienka. Akonáhle cítite, že už toho je moc, potrebujete byť chvíľu samy a mať samostatné aktivity, ako prvý krok je potrebné podniknúť zásadný pohovor sama so sebou. Čo vlastne chceme? A čo potrebujeme? Kto v plnení našich požiadaviek môže podniknúť konkrétne kroky? A aké?

Pretože ďalšou fázou je komunikácia našej požiadavky s partnerom, prípadne ďalšou rodinou, a každý lepšie porozumie formulácii: „
Naozaj potrebujem každý deň aspoň pol hodinku, kedy vypnem. Dám si kúpeľ a ty sa medzitým postaráš o deti, áno? Rovnako tak jedno popoludnie v týždni budem chodiť cvičiť. Deti budú obstarané, ale dohľad nad nimi budeš mať tiež ty.“ Pretože častou formuláciou, keď už je frustrácie nadmieru, je: „Potrebujem viac času pre seba!“ A tomu, bez urážky, môže porozumieť len máloktorý muž - nieto ešte vymyslieť, ako to zariadiť.

Čas osamote versus koníčky

Aj venovaním sa svojim koníčkom vlastne trávime čas pre seba a niekedy aj osamote, ale nie je to to isté. Pretože taký čas osamote je veľmi dôležitý prvok psychohygieny, nemusíme mu nutne hovoriť meditácia, ale často sa tomu blíži (i keď nevedomky). Predstavte si zmienenú polhodinovú kúpeľ, kedy čítate, počúvate hudbu alebo si užívate len tak ticho a teplo.

Potrebné sú oboje. Miesto, kde vypnete ideálne každý deň, a potom miesto, kde sa vyžijete. Čas osamote pokojne doma a koníčky akékoľvek, ale pravidelné a také, ktoré sú pre radosť.

...čo robiť a čo nie?

Záleží, koľko času si vezmete, ako ho budete chcieť a môcť využiť, ale tu je pár tipov:

  • Zájdite si s kamarátkou do kina.

  • Píšte, maľujte, kreslite, počúvajte hudbu...

  • Choďte na prechádzku.

  • Zdriemnite si.

  • Doprajte si obed v reštaurácii.

  • Čítajte.

  • Bežte si zaplávať.

  • Znovukontaktujte starých priateľov.

  • Kúpte si peknú bielizeň.

  • Roztrieďte fotky.

  • Zájdite si na mani- pedikúru.

  • Zabicyklujte si.

  • Navštívte trebárs second hand.

  • Rozmaznávajte sa masážou.

  • Relaxujte, meditujte, choďte na jogu.

  • Skúste si pripraviť jedlo alebo pitie s rituálom, trebárs čaj matcha!

  • Prevezte sa autom, zájdite si na výlet.

  • Učte sa nový jazyk alebo inú zručnosť.

  • Keramika krásne stimuluje hmat, veľmi upokojujúci koníček!

  • Choďte tancovať.

  • ...naučte sa nerobiť nič.

Svoj ťažko vybojovaný čas by sme ale nemali venovať televízii, počítaču, sociálnym sieťam alebo niečomu, čo nahrádza realitu. Ten čas totiž potrebujeme predovšetkým preto, aby sme nadviazali znovu kontakt s tým naozajstným tam vonku, alebo tým, ktorý prežívame vnútri.  

Publikováno



ČLÁNKY MOHOU KOMENTOVAT POUZE REGISTROVANÍ UŽIVATELÉ
Registraci provedete ZDE
© 2004-2017 Affectio s.r.o. | Reklama | Podmienky serveru | Cenník členstva | Návod na inzerciu | Desatoro | Kontakt | Nájdete nás na Facebooku