Dieťa jedno verzus deti dve

Pamätáte si, keď sa vám narodilo vaše prvé dieťa? Toľko predsavzatí, toľko energie, toľko pravidiel, snahy, výchovy, úsilia... Vďaka svojmu prvorodenému si každý človek (myslené rodič) uvedomí, ako je čo najlepšie detstvo, sústredenie sa na podstatné veci a ani krok vedľa pre dieťa dôležité... lenže potom príde dieťa druhé, tretie, prípadne ďalšie. A veľa predsavzatí vyletí oknom. Ako príchod druhorodeného dieťaťa do domácnosti mení rodičovskú perspektívu?

Je to logické, s prvým dieťaťom je všetko nové, desivé. Neveríme tomu, že sa môžeme spoľahnúť na vlastné inštinkty, je potrebné nič nepodceniť, na všetko sa pripraviť a všetko zistiť. Ľudia by povedali, že s príchodom druhého dieťaťa už máme skúsenosti, takže ide všetko ľahšie. Chyba lávky - síce áno, nejaké skúsenosti máme, ale každé dieťa je iné a platia na neho iné veci. Ale predovšetkým rozhodne, ale rozhodne nemáme na všetko toľko času.

Vybrali sme pre vás drobné ilustračné príbehy žien, ktoré sa zverili s rozdielmi, aké boli pri ich „prvýkrát“ a „druhýkrát“.

Tehotenstvo 1 vs. tehotenstvo 2

„Keď som otehotnela prvýkrát, robila som rôzne výskumy, písala si zoznamy, nakupovala zdravé jedlo, sledovala, či každá porcia obsahuje potrebné živiny, robila si grafy priberania na váhe, chodila som na tehotenské cvičenie, kupovala vitamíny a doplnky stravy. Bola to vlastne 'práca na plný úväzok'. V druhom tehotenstve som dlho pracovala a bolo mi tak zle, že jediné, čo som zvládala, bolo pozerať sa na seriály, spať, jesť zemiakovú kašu a hroznové víno a ako cvičenie mi bohato stačilo sem tam sa prejsť so synom okolo domu.“

Laďka, 29

Štúdium

„Keď sa narodila moja prvá dcéra, prečítala som snáď každú štúdiu - od tých hodnovernejších až po tie šarlatánske. O detskej bezpečnosti, o tom, akú vybrať sedačku, aké a či očkovanie a tak ďalej. Rovnako tak som musela poznať čo najviac názorov na danú problematiku. Každá plienka prešla prísnym a kritickým výberom. Druhé dieťa? Jediné, čo som čítala, boli blogy a útrapách materstva a potýkanie sa s nedostatkom spánku, jedla a boh vie, čoho všetkého ešte.“

Adela, 28

Kto uspáva koho?

„Úzkostlivo som dbala na všetko, čo sa 'má' a 'nemá' - nepredojčiť dieťa až do spania, trénovať ho na pravidelné spanie, nelíhať si k nemu, pretože čo ak sa potom nikdy nenaučí spať sámo... všetko sa to vyplatilo, malý bol ukážkový spáč. Na jeho šlofíka bolo možné sa spoľahnúť, väčšinou spal celú noc. Druhé dieťa? Hovorila som si, že už viem, ako na to, že to jednoducho tiež natrénujeme. No... nenatrénovali sme. Malý nespí a nespí, budí staršieho, dojčím ho, až kým zaspí, čo sa podarí stejne málokedy, musím ho nosiť. A aby bol pokoj, ležím s deťmi v izbičke, kým zaspia. A niekedy až do rána. Proste urobím čokoľvek, aby spal(i).“

Petra, 41

Nie je každý jedlík

„Prvej dcére som pripravovala všetko doma - akonáhle sme začali príkrmy, pestovala som vlastnú zeleninu, ovocie som brala z farmárskych trhov, snažila som sa, aby bolo v jedle čo najmenej 'umeliny'. Sladkého (čokoládičiek a podobne) sa nedotkla asi tak do svojich štyroch rokov a niečo ako fast food jednoducho neexistuje. No a potom prišiel náš druhorodený. Tak prieberčivé dieťa som nikde nevidela a snáď o takom ani nečítala. Skúšali sme všetko - od domácich kašičiek po všetky značky tých kupovaných - nič. Aj tak sme skončili pri materskom mlieku. A sušienkách. Tie baští už od jedného roku.“

Lucia, 33

Stráženie detí

„Nedávno som našla inštrukcie, ktoré som písala slečne, ktorá nám občas chodila strážiť prvorodeného chlapčeka, keď babičky nemohli a my sme s manželom chceli na večer von. Toľko bodov programu, až to zaváňalo buzeráciou...! Čo, kedy a kde čítať, o koľkej, ako, ako moc a čoho nakŕmiť, do čoho prezliecť, ako vykúpať, ako dlho má všetko trvať, kde má čo nachystané, aké fľaštičky a misky v chladničke... Až mi je dodatočne tej slečny ľúto . Nedávno sme s manželom chceli niečo podniknúť na výročie, nikto strážiť nemohol, tak sme jej znova zavolali. Keď zistila, že máme druhé dieťa, povedala, že príde, že to bude jednoduchšie. Smiala sa a ja pochopila prečo - boli sme tak radi, že ideme von, že sme jej medzi dverami povedali, o koľkej ich má nakŕmiť, o koľkej uložiť a utekali sme preč.“

Vanda, 37

Upratovanie

„Naozaj? Veď to je predsa jasné... S prvým dieťaťom som chcela mať všade poriadok, čisto, všetky hračky mali svoje miesto, všetko bolo zorganizované, manžel sa zapájal, no proste... paráda. Dieťa som prezliekala s každou škvrnou, stále doma hučala práčka, kúpili sme si robotický vysávač. A s druhým dieťaťom? Som rada, že chodba a obývacia miestnosť sú bezlegová zóna. A to ešte len v prípade, že príde návšteva. Inak sa to jednoducho s dvoma malými deťmi nedá, popoludní poupratujete len preto, aby ste hneď ráno mohli vytvoriť ešte väčší neporiadok. Takže sem tam cez víkend, Veľkú noc a Vianoce. To máme doma ako zo škatuľky. Asi dvadsať minút.“

Mirka, 40