Ako vychovať bádavé dieťa

Všetci vieme, že mať bystré dieťa zďaleka neznamená len to, že má dobré známky v škole. Dokonca ani tie nemusí mať, predsa len, súčasné merítka toho, čo považujeme za životaschopné, sebestačné, chytré, inteligentné a bádavé dieťa sú trošku iné, než aké nám poskytujú informácie v žiackych knižkách. Jednička, pre ktorú dieťa nemuselo nič moc urobiť, má oveľa menší význam než trojka, ktorú získalo napríklad vlastnými deduktívnymi schopnosťami (a nie systematickým domácim drilom). Ako vychovať čo najchytrejšie dieťa? Dobrá správa pre všetkých rodičov - bude vás to stáť menej energie, nervov aj kriku.

V túžbe po poznaní platí viac než kde inde, že cesta môže byť cieľ. Pretože znalosti nemajú limit, učiť sa človek môže celý život a zďaleka neobsiahne všetko, čo by chcel. To chcieť je však zásadné. Ako rodičia neučíme deti byť chytré, ale chcieť byť chytré. A k tomu potrebujú na jednej strane prostý rozvoj kognitívnych schopností, na strane druhej sa musia naučiť hľadať vlastné cesty, vlastné riešenia a získavať skúsenosti. Ako toho docielime? Jednoduchšie, než by ste čakali.

Je dôležité sústrediť sa na proces

Odpovedať inou perspektívou. Nielen na otázky sú odpovede, ale na činy sú reakcie. Ak dieťaťu na jeho aktivitu odpovedáme direktívne, reštriktívne alebo nepredvídateľne, môžeme potlačovať jeho chuť skúšať nové veci. Rodičia aj deti by si medzi sebou mali klásť otvorené otázky, nie len tie, na ktoré odpovedáme áno/nie. Rovnako tak, ak dieťa hnevá, treba mu ukázať inú perspektívu jeho správania, vysvetliť, ako ovplyvňuje iných ľudí a pokúsiť sa donútiť ho predstaviť si, ako by sa v adekvátne podobnej situácii správalo samo. Čo by cítilo a ako by to riešilo. Chytré dieťa je také, ktoré vie uchopiť problém z viacerých strán.

Obmedziť pravidlá? No samozrejme! Nikdy nerobíme toto, vždy robíme toto, v takom prípade sa vždy správame takto. Poznáte to? Samozrejme, ide o bezpečnosť, ale aj tú treba s mierou. Pretože keď dieťa za pomoci pravidiel od všetkého uchránime, ako niečo spozná na vlastnej koži? Zvedavosť, túžba po experimentovaní a poznaní nového, sebakritika, predstavivosť a ambície dominovať sú vlastnosti, ktoré môžeme rozvinúť, ak nebudeme svojho potomka zväzovať pravidlami, ktoré nie sú nevyhnutné.

Dovoľte deťom sa nudiť. Asi už viete, kam tým mierime, že áno? Nuda nie je zlá vec, napriek všeobecnej mienke. Núti k premýšľaniu, ale aj k vymýšľaniu. Akonáhle má dieťa mentálne schopnosti zabaviť sa samo, malo by prísť na to, ako to urobiť. Nebude tu večne niekto, kto by mu zábavu vymýšľal. Príde tak samo na svoje koníčky a úlohou rodiča je mu len poskytnúť dostatok možností na vyskúšanie. Nebudete sa stačiť diviť, čo dokáže dieťa s neobmedzovanou predstavivosťou vymyslieť.

Nechajte ich vidieť vás, keď robíte „chytré veci“. Učenie sa príkladom je vlastné všetkým živočíchom, človeka nevynímajúc. A keďže platnosť takého učenia je najviac plošná, je aj najefektívnejšia (inak by už príroda vymyslela niečo iné). Pokiaľ chcete po dieťati kreativitu, asi by ste ju mali sami „praktizovať“. Dieťa by svojich rodičov malo vidieť čítať, písať, venovať sa nejakému koníčku, počuť diskutovať alebo vidieť pozerať sa na správy alebo dokumenty v televízii. Dieťa sa chce svojim rodičom podobať, sú najväčšími vzormi. A s tým prichádza aj veľká zodpovednosť.

Povzbudzovať v riskovaní i s potenciálom neúspechu. Chcete svoje dieťa uchrániť od pocitu sklamania? Neúspechu? Naučiť sa však zvládať zlyhanie a prípadnú zlosť v skorom veku je zásadné pre zvládanie takýchto pocitov v dospelosti. A že sa im vyhnúť nedá, to predsa vieme všetci. Niečo vyskúšať, neuspieť, ale napriek tomu to skúsiť inak, ale zároveň vedieť, kedy už to nemá cenu? To je predsa schopnosť, za ktorú by sme boli vďační všetci. V detstve sa to môžeme naučiť na veciach, ktoré nie sú až také podstatné. Ak sa s prvými „neúspechmi“ začneme stretávať napríklad až v škole (pri porovnaní s inými deťmi, pri hodnotení) môžu byť nemilé pocity príčinou toho, že napríklad budeme mať k vzdelávaniu odpor.

Čítanie a hudba sú súčasti každodenného života. Príklady opäť tiahnu, ale ako dospelí toho času nemáme toľko. Všetci vieme, že čítanie je kľúčom k premýšľaniu. A to nielen tým, že rozvíja aparát slovnej zásoby, ale aj tým, že je človek konfrontovaný so situáciami, ktoré nikdy neriešil, s pocitmi, ktoré niekto popíše svojimi ústami inak, než by sme ich popísali sami, s inými ľuďmi, s ktorými by sme sa za normálnych okolností nestretli. Čítanie je o poznávaní, o rozprávaní, o rytme reči a o dynamike príbehu. Dieťa si tiež zvyká konzumovať písaný text, čo sa mu bude pri štúdiu viac než hodiť.

A hudba? Hudba má úžasný efekt na človeka v ktoromkoľvek veku. Môže prehlbovať sústredenie, provokovať pozornosť alebo znižovať hladinu stresu. Mimochodom, hra na hudobný nástroj patrí k niekoľkým koníčkom, vďaka ktorým budete múdrejší.