Kus valentínskej histórie

Či už slávite Deň svätého Valentína, Medzinárodný deň žien, chodíte sa bozkávať pod rozkvitnutú čerešňu alebo tieto sviatky nesviatky zámerne z princípu ignorujete, je konkrétne Deň svätého Valentína jedným z najkontroverznejších a najrozdielnejšie prijímaných významných dní európskej kultúry. Kde sa vzal vo svete? A kde sa vzal u nás? Prečo sa posielajú kartičky s vyznaním a ako moc je to všetko len komerčný humbuk? Je na svätom Valentínovi naozaj čo oslavovať?

Svätý valentín putoval zo starovekého Ríma do Anglicka, z Anglicka sa vplyvom literatúry rozšíril do všetkých anglosaských krajín vrátane Ameriky, na začiatku dvadsiateho storočia mal jeden tlačiar finančné problémy a potreboval ideálne nový sviatok... a bolo to. Tak sa v skratke rozšíril tento v Európe dosť neobľúbený sviatok vlastne do celého sveta.

Pohania, vzdor a anglická literatúra

Na začiatku všetkého bol pohanský rituál Lupercalia, ktorý sa vôbec, ale vôbec nepáčil katolíckej cirkvi. Niet sa čomu čudovať, pretože v predvečer tohto sviatku si mladí slobodní muži losovali mená bezdetných žien, s ktorými budú ďalší rok tvoriť pár. A budúci rok sa to všetko znova premiešalo. Takéto orgie sa viere jednoducho priečili. Preto bolo treba ich zámerne niečím nahradiť.

Nezávisle na tom pôsobil v Ríme v treťom storočí kňaz Valentin. Vtedajší rímsky vládca Claudius II. zakazoval svojim vojakom ženiť sa a zakladať rodiny, pretože takým by sa logicky nechcelo moc chodiť do boja a neboli by toľko ochotní za ríšu položiť život. Náš milý Valentin však na toto nariadenie nedbal a tajne mladé páry sobášil. Avšak sa na všetko prišlo a Valentina zatkli, uväznili a 14.2. popravili. Podľa legendy sa počas svojho väznenia Valentin zamiloval do dcéry svojho žalárnika, ktorej večer pred svojou popravou napísal list. A podpísal sa „Tvoj Valentin“.

Časom potom tieto dve skutočnosti splynuli v jednu a vznikol kresťanský sviatok svätého Valentína. Avšak mal ešte veľmi ďaleko k takej popularite, akú má dnes.

Anglický básnik Geoffrey Chaucer v 14. storočí v jednej svojej slávnej básni spojil Valentína s romantickou láskou prvýkrát vo svojej rozsiahlej básnickej skladbe a spoločne s ním tak vstúpilo do učebníc prvé povedomie o takomto sviatku. Zmienka o svätom Valentínovi je aj v Shakespearovom Othellovi a ďalších veľkých dielach anglosaskej literatúry. Preto je logické, že masovo sa tento sviatok rozšíril predovšetkým tam, kde sa o ňom učili.

Už od 18. storočia vzniklo v Anglicku dielko, ktoré radí mladým mužom, ktorí neboli schopní vytvoriť vlastné verše, niekoľko nápaditých básničiek pre ich milé. Začali vznikať predtlačené priania a na začiatku storočia devätnásteho boli naozaj luxusným, krajkami obšitým a inak zdobeným, tovarom. Z Anglicka doputoval zvyk až do Ameriky, kde sa ho ujal tlačiarenský priemysel. Postupne, pretože takáto príležitosť sa tu dlho neobjavila, pobláznili obchodníci fenoménom svätého Valentína skoro celý svet. Akoby nestačili tradičné kartičky, stávalo sa zvykom darovať tiež kvety a čokoládu. A v roku 1980 vstúpil na scénu diamantový priemysel s myšlienkou, že Valentín je ideálna príležitosť na darovanie šperku.

A ako je to dnes?

Dnes je Valentín v niektorých krajinách doslova šialenstvo. Najmä v tých anglosaských, v ktorých má tradíciu. V rôznych modifikáciách sa ale sviatok zamilovaných oslavuje na celom svete. Problém má však kontinentálna Európa, kde sa Valentín snaží vplyvom globalizácie a celkovej komercionalizácie sviatku tradičné oslavy lásky a zamilovanosti odsunúť do pozadia.

Zaujímavé je, že hoci je svätý Valentín vlastne európskeho pôvodu, bráni sa mu v našich podmienkach v nejakej forme skoro každý. Ale najväčším argumentom pre aj proti oslavám Dňa svätého Valentína je predsa fakt, že láska stojí za oslavu každý deň a nie len ten jeden, kedy vám to niekto nakáže. To je odpoveď ako na otázku, prečo Valentína oslavovať (pretože prečo nie), tak na tú druhú - prečo ho neslavit (pretože oslavu lásky si môžeme predsa dopriať každý deň).

„S manželom sme na Valentína vyzreli. Síce vnímame, že je to sviatok, do ktorého sa nás snažia dotlačiť obchodníci, ale zase na druhej strane sa nám ho nechce úplne ignorovať. Tak sme to obrátili. Snažíme sa navzájom si kúpiť to najškaredšie, najgýčovitejšie a najotrasnejšie prianie, aké v obchodoch nájdeme. Večer si ich vymeníme a nad plyšovými medvedíkmi, srdiečkami, vyčačkanými ozdôbkami a trápnymi básničkami sa spoločne zasmejeme.“

Barbora, 32

A aké sú vaše valentínske zvyky? Slávite Deň svätého Valentína? Aké sú vaše argumenty pre a proti? Alebo tento deň vnímate vyložene ako mediálny a komerčný tlak? Povedzte to ostatným na Mimibazari!