. .. .. .. .. .. .. .
. .

Všetko vás unavuje? Možno je to preto... Rodina

Vyčerpávajú vás bežné každodenné aktivity? Nemôžete sa poriadne prebrať a sústrediť ani po dvoch šálkach kávy? Nepomôže vám dostatok spánku, pretože telo nie je to, čo je vyčerpané? Ak sa nemôžete donútiť poriadne do práce, do domácnosti, do komunikácie alebo starostlivosti o ostatných, všetko zvládate len s vypätím síl a vyčerpanie je vaším sprievodcom od samého rána až po zaľahnutie, možno za to môžu veci, ktoré by nás ani nenapadli. Čo napríklad?

Proste sa necítime sami sebou. Leží na nás ťarcha, ktorej príčinu sa nám nedarí objaviť, nieto odstrániť. Často si ale svoje vlastné pocity šťastia sabotujeme sami. Maličkosťami, ktoré by sme za abnormálne ani nepovažovali, ale pri „správnej“ súhre okolností unavujú dušu, vyčerpávajú telo a berú nám energiu.

Prítomnosť niektorých ľudí je toxická. Či už to sú priatelia, členovia rodiny alebo kolegovia, určite to poznáte - niektorí ľudia vám proste berú energiu. Ich prítomnosť je totiž nevyrovnaná, neužívate si s nimi toľko zábavy, koľko vám spôsobujú starostí (aj keď si na tie svoje len sťažujú). Aj keď v tom z ich strany nemusí byť nutne zlý zámer, je potrebné si povedať, že ich v živote nepotrebujete - a oni vás tiež nie. Pretože s riešením ich problémov im nepomáhate, oni ich vyriešiť vlastne ani nechcú, len na vás prenášajú svoju vlastnú negatívnu energiu. Im je (možno) lepšie, vám horšie. Ale nič sa reálne nemení. Preto je potrebné styk s nimi obmedziť.

Cítite zášť a neodpúšťate. Naučiť sa, ako odpustiť, je jedna z najväčších schopností pre vlastnú pokojnú myseľ. Odpustenie sa nedeje kvôli tým, ktorí vám ublížili, ale kvôli vám samotným. Nemali by sme zabúdať, nemali by sme sa nepoučiť, ale mali by sme odpustiť. Či už tým, ktorí vám nepopriali k narodeninám, alebo tým, ktorí zmenili vašu životnú cestu. Zažiť, poučiť sa, nedopustiť, aby sa to opakovalo, ale odpustiť a nechať byť.

Sľubujete, ale sľuby nedržíte. Jednoducho nemôžete. Či už sľúbite, že prídete na návštevu za babičkou, aj keď viete, že nebudete mať čas, alebo že udržíte tajomstvo a večer ho už vykladáte kamarátke... porušené sľuby sú vec, ktorá nám vysáva energiu. A to hneď trojakým spôsobom. Vynakladáte energiu, ktorú nemáte, na to, aby ste ho mohli splniť. Máte zlý pocit z toho, že ste ho nesplnili. A tým, že ste ho nesplnili, si ničíte povesť. Všetko zle.

Neplatíte včas účty. Áno, tie reálne. Dlhovať niekomu peniaze je veľká psychická ťarcha, či už je to energetická spoločnosť alebo kamarátka. A s dlhmi u blízkych ľudí sa to má ešte horšie. Aby ste sa vyhli nepríjemným situáciám, radšej sa s nimi prestanete stýkať... A potom už sa to s vami vezie. Keď už dlhujete a dlh nemôžete splatiť naraz, stanovte si splátkový kalendár. Každá stovka sa počíta ako krok správnym smerom!

Snažíte sa mať všetko pod kontrolou. Neustále sa pozeráme vpred a snažíme sa predikovať, čo veľkého sa stane. A ideálne na tom aj pracovať. Kedy sa nám narodí dieťa, ako budeme postupovať v práci, stále pred sebou vidíme niečo „až“. A potrebujeme mať prehľad o všetkom, čo sa deje. Málokedy nechávame veci plynúť, často sa ani neobzrie za malými radosťami.

Snažíme sa potešiť ostatných, ale nie seba. Toto poznajú úplne najlepšie mamy na celom svete. Ale štipka takejto vlastnosti je v každom z nás, či už máme rodinnú úlohu akúkoľvek. Chceli by sme sa rozdať, z rôznych príčin. Buď sme závislí na tom, čo si o nás myslia ostatní, alebo si hovoríme, že keď všetkým ukážeme, ako sa správať pekne, budú sa tak správať aj oni k nám, alebo je náš altruizmus jednoducho natoľko silný, že si nemôžeme pomôcť. A spoliehame na to, že to pekné nám v živote zariadia ostatní (rovnako, ako to zariaďujeme my pre nich). Lenže občas je treba mať na prvom mieste seba. A uvedomiť si, že to zďaleka neznamená byť sebecký.

Zabúdame, ako je dôležité byť zdraví. Niekedy si proste povolíme uzdu a doprajeme si o trošku viac jedla, cigariet a alkoholu, zato menej pohybu, než by sme mali. Keď nevenujeme pozornosť tomu, ako sa naše telo cíti, časom nám to vráti aj s úrokmi.

Sme zajatcami vlastných strachov. Pretože vec, ktorej sa v živote väčšina z nás obáva, je konfrontácia. Strach je zvláštna vec - veľmi často sa obávame niečoho, čo sa vlastne nestalo, nedeje, len má potenciál sa stať (a to často výlučne v našej hlave). Čierne myšlienky obáv nás často paralyzujú a šikanujú od rána do večera. Niekedy je oveľa lepšie postaviť sa sami za seba, než čakať, až náš strach prejde, vyrieši sa sám alebo ako si k nám nájde cestu.

Publikované



ČLÁNKY MOHOU KOMENTOVAT POUZE PŘIHLÁŠENÍ UŽIVATELÉ
Registraci provedete ZDE
Reklama | Podmienky serveru | Cenník členstva | Návod na inzerciu | Desatoro | Osobné údaje | Kontakt

© 2004-2022 CZECH NEWS CENTER a.s.