Spolužitie generácií - výhody alebo problémy?

Čo rodina, to iné usporiadanie. Nebudeme sa venovať všetkým typom bývania a možným dôvodom, prečo táto situácia vznikla. Skúsime si povedať, aké sú benefity a aké ohrozenia vzťahov v rodine, keď sa nad problémami máva rukou.

Výmenok včera a dnes

Málokto vie, že slovo „výmenok“ pochádza z „vymieniť si“. A síce konkrétne si vymieniť právo na dožitie na určitom mieste s doživotnou rentou a službami. To je romantika, čo? Kedysi boli doby, kedy sa o „dôchodcov“ štát nestaral. To bolo výhradne na deťoch. A tak za to, že ste dieťa vychovali, darovali mu poľnosti, dom a odovzdali tajnosti hospodárenia, musel vás váš potomok dôstojne ubytovať, aj keď hospodárstvo prevzal sám. A dokonca musel rodičom odvádzať akýsi podiel na zisku z hospodárenia a starať sa, akokoľvek to šlo.

Zo všemožných dôvodov sa o starých ľudí dnes do určitej (a celkom vysokej) miery stará štát. Máme zdravotné a sociálne poistenie, dôchodky, rôzne služby a neziskové organizácie. Spoločnosť vytvára priestor na to, aby boli starí ľudia čo najdlhšie schopní samostatného života. Prečo?

Staroba nositeľom múdrosti?

Múdrostí áno, praktických rád bohužiaľ už väčšinou nie. V skorších dobách vedeli ľudia predovšetkým to, čo ich naučili rodičia. Dnešní penzisti vás relevantne nepoučia ako vychovávať pretechnizovaného puberťáka, ako uspieť v nových profesiách, ktoré existujú ešte len pár rokov, ako si zariadiť moderné bývanie. Na to je doba príliš hektická a pomery v spoločnosti sa menia moc rýchlo. A tak sa stáva, že namiesto toho, aby sme si za starými rodičmi chodili pre rady, pripadá nám, že už nám nemajú čo dať. Tomuto javu sa venujú prední sociológovia, proti diskriminácii seniorov v spoločnosti bojujú mnohé neziskové organizácie.

Ekonomická situácia je dnes tiež iná. Až do svojej smrti má každý človek aspoň nejaký príjem, úplne bez prostriedkov snáď v našich pomeroch zostane len absolútne mizivé percento. A preto pri spolužití vznikajú iné situácie ako predtým.

Pravidlá, striktné dodržiavanie a maximum súkromia

Veľa ľudí si dokáže viacgeneračné bývanie predstaviť len ako prechodné riešenie. Pre mnoho rodín je to však nevyhnutnosť a to predovšetkým z ekonomického hľadiska. Z malého prieskumu vyplýva, že takéto spolužitie môže mať veľa výhod:

• Zdieľanie prevádzkových nákladov

• Pomoc s prácami v domácnosti

• Stráženie detí

• Možnosť tráviť voľný čas s niekým, koho máme radi
  

Ale tiež nevýhod:

• Nedostatok súkromia

• Nesúlad názorov

• Konflikt „rodič - rodič - dieťa“ (znižovanie autority rodičov pred ich deťmi)

• Komplikovaná organizácia (logistika, nákupy, kto kedy je a nie je doma...)

A preto je potrebné si v rámci takéhoto spolužitia nastaviť jasné pravidlá. Nevyčítať a nedávať zámienky na to, aby bolo čo vyčítať. Žiadny člen domácnosti by nemal žiť na úkor tých ostatných. Ale ako to zariadiť?

• Maximalizujte podmienky na súkromie každej „rodiny“

• Stanovte si striktné pravidlá na pokrývanie výdavkov

• A rovnako striktní buďte tiež v otázkach výchovy

• Zapnite toleranciu na maximum...

• ... ale keď je problém, hovorte

• Zvážte všetky možnosti alternatívneho usporiadania

• Predíďte vyhroteným vzťahom - neľahké viacgeneračné spolužitie nezriedka stojí za rozpadom vzťahov. Definujte si sami pre seba svoju lojalitu, dajte partnerovi, deťom, ale aj rodičom alebo prarodičom najavo, že veci musia mať pravidlá.

Čo robiť, keď to nefunguje

Predovšetkým je nutné neodkladať riešenie na chvíľu, keď už je neskoro a za vami sú len zničené vzťahy a ťažko ospravedlniteľné slová. Často ľudia nadobudnú presvedčenie, že „keď je to rodina, tak to odpustí“, ale každý člen je zároveň aj človek.

Sústreďte sa na to pekné a s tým zlým pracujte. Väčšina situácií sa dá vyriešiť - aj znášať väčšie nepohodlie má cenu, ak tým zachránite rodinné vzťahy. Ak je dôvodom nefungujúceho spolužitia sentimentálny cit k domu, súcit alebo nevedomosť, ako inak situáciu riešiť, obráťte sa na psychológov alebo terapeutov. Existujú krízové intervenčné centrá, sociálne odbory a špeciálni pracovníci, ktorí vám pomôžu.

Ale hlavne, pozerajte sa na človeka, nie na jeho vek. Je to naša mama, starká, svokra, nie „dôchodca“. Majú svoje potreby, ktoré sa možno odlišujú od našich, ale to neznamená, že by sme ich mali ignorovať. Máme im čo vracať a to najmenej, čo môžeme urobiť, je vľúdne správanie, snaha o pochopenie a vychádzať v ústrety. A zavčasu riešiť všetky situácie, ktoré by mohli viesť k tomu, že sa prestaneme mať radi.