Sme takí, akých máme priateľov

To, akými ľuďmi sa obklopujeme, akí ľudia vyhľadávajú našu spoločnosť, ako dlho s nami ľudia zostávajú a ako hlboké a vrelé s nimi máme vzťahy je najlepšie zrkadlo našej vlastnej osobnosti. Či už sa považujeme za introvertov, extrovertov alebo nevyhranených, naša interakcia s ostatnými ľuďmi úprimne ilustruje to, akí sme. Čo o nás hovoria naši priatelia, bez toho, aby vyslovili jediné slovo?

Skúsme začať malou otázkou. Predstavte si situáciu, v ktorej potrebujete pomôcť. Nie utešiť, nie objať, nie analyzovať, ale potrebujete, aby pre vás niekto niečo urobil. Ste na ceste autom o tretej hodine ráno, auto sa vám pokazí a vy sa potrebujete dostať domov. Keď vynecháte rodinu, komu zavoláte? A teraz to skúste obrátiť. Kto by zavolal vám? A čo vy na to?

V prieniku množín odpovedí na tieto dve otázky stoja pravdepodobne priatelia. Nie známi, nie kamaráti. Pretože pomoc, ktorú si priatelia navzájom poskytujú, nie je len bezpodmienečná, ale tiež nezištná. Ľudovo povedané - bez zbytočných otázok a nikto nielen nežiada, ale ani nečaká nič na oplátku.

„Priateľstvo, ktoré mohlo zmiznúť, nebolo nikdy skutočným priateľstvom.„

Jeroným Pražský

Toto je Achillovou pätou väčšiny priateľských vzťahov, ktoré vznikajú v školách. Je jasné, že v akomkoľvek kolektíve sa nájde niekto, kto nám prirastie k srdcu, ale stále je potrebné mať na pamäti, že v triedach nás s ostatnými vlastne nič nespája. Žiadny záujem, žiadne spoločné koníčky, proste len tvoríme spoločné spomienky. Ktoré však mnohokrát tvoria dosť dobrý základ pre priateľstvo, ktoré môže vydržať nastálo.

Trápi vás, že sa so svojimi priateľmi toľko nevídate? Skutočné priateľstvo neutrpí menšou frekvenciou stretávania. Naopak vynikne jeho opravdivosť. Veď ako krásny je to pocit stretnúť niekoho po pol roku a nadviazať na vzťah, ako by ste sa rozlúčili len včera.

„Neveriť priateľom je väčšia hanba, ako byť oklamaný.“

François de la Rochefoucauld

Ľudia, ktorých si nechávame v našich životoch a blízko našich sŕdc, odrážajú to, akí sme vo vnútri my sami. Miera dôvery, ktorú v ľuďoch máme, je úmerná tomu, akú majú oni v nás. Väčšina vzťahov je reaktívnych, dlhodobo nejde investovať do človeka nekonečné množstvo energie a späť dostávať len štipku. Tie ozajstné vzťahy sa vybalansujú do rovnováhy, ktorá existuje v priemere.

Je na každom z nás, ako veľmi sa chránime pred svetom. Niekomu sa otvoriť, dať mu možnosť nás spoznať, znamená tiež dať mu do rúk zbrane potrebné na to, aby nám ublížil. Zďaleka nemusí ísť len o vzťahy partnerské, sklamanie od človeka, ktorého považujeme za priateľa, môže bolieť úplne rovnako, ako zrada partnera. Je dobré zvažovať, komu svoju dôveru poskytneme. Ale neposkytnúť ju nikomu zo strachu, že by nám mohol ublížiť, vedie k bolestnej osamelosti.

„Kto v prítomnosti priateľov opatrne zvažuje každé slovo, býva len zriedka ozajstným priateľom a len zriedka je schopný priateľstva. Je potrebné byť dostatočne veľkorysí, aby sme mohli byť pred priateľmi takí, akí sme. Ak ich stratíme kvôli svojej nedokonalosti, je to užitočná strata, pretože to nikdy ozajstní priatelia neboli.“

Ewald Kleist

Medzi priateľmi neexistuje odsudzovanie, viete navzájom o svojich chybách, a tie sú jednoducho súčasťou vašej osobnosti, nemenia nič na tom, či priateľstvo trvá, alebo nie. Môže sa stať, že vaša najlepšia kamarátka urobí niečo, čo sa vás dotkne, čo vás pohorší, s čím nesúhlasíte. Aká bude vaša odpoveď na otázku - mám ju o to menej rada? Alebo je to niečo, čo sme schopné prebrať, pochopiť a prijať?

„Moja kamarátka sa mi priznala k tomu, že udržiava milenecký pomer so svojím bývalým priateľom. To by samozrejme nebolo nič odsúdeniahodné, ale jej bývalý priateľ mal za manželku našu spoločnú kamarátku, spolu dieťa, dom a (evidentne na oko) šťastnú rodinu. Bolo mi skoro do plaču, prvá reakcia bola - chcem jej dať poriadne najavo, že pre mňa skončila. Lenže... ona to nebola pravda. Keď som sa ponorila do histórie jej vzťahov, spoznala som, že vôbec nemám právo ju akokoľvek súdiť, že som si v jej topánkach tú povestnú míľu neušla. Celé toto rozhodovanie prebehlo asi v polminute, a to, čo bolo vyrieknuté nahlas, bola holá pravda - nechcem, aby bola nešťastná. Hovorili sme a hovorili, obracali to zo všetkých strán, smiali sa aj filozofovali. Náš vzťah to nijako neovplyvnilo, ľudia sú, akí sú, každý niekomu niekedy ublížil, každému bolo ublížené, každý má slabosti a veci, za ktoré sa hanbí. Takže akéže odsúdiť a odísť. To priatelia neurobia.“

Barbora, 31

Akých máme priateľov...?

• Ak máte vo svojom živote stabilné a dlhoročné vzťahy, pravdepodobne spočítate priateľov na prstoch jednej ruky. Počas života tí jednorazoví aj trvácnejší odišli, ostali len tí, ktorí nemali nikdy byť epizódni. Poznáte ich, oni vás a navzájom poznáte hodnotu vzťahu, ktorý máte. A pravdepodobne tiež vďaka nim dobre poznáte sami seba, viete, čo chcete a čo nepotrebujete.

• Ak sa vo vašom živote striedajú ľudia ako na bežiacom páse, pravdepodobne ste nezakotvení a nerozhodnutí, čo vlastne od života očakávate. Na tom nie je nič zlé, znamená to len to, že ste ešte neobjavili nič, čo stojí za to si ponechať. Niekedy je dobré vedieť aspoň, čo nechceme, keď už nevieme, čo chceme. Najväčšou hrozbou nezakotvenosti sú časté rany, ktoré pri kontakte s inými ľuďmi utržíte. Nenechajte sa zlomiť, neukrývajte svoje ja pred ľuďmi, nezahorknite, neubližujte. Niekedy stojí za to vydržať viac než ostatní.

• Ak definujete vo svojom okolí ako priateľov desiatky ľudí, máte buď veľké šťastie, alebo ste natoľko komplikovaná osobnosť, že máte svojich priateľov účelovo. Ale pravdepodobne oboje. Čo to znamená? To, čo v ľuďoch hľadáte, sa vám nedarí nájsť v jednom človeku. A tak máte skupinu priateľov na zdieľanie všedných vecí, ďalšiu skupinu na prežívanie spoločných záujmov, ďalšou sú tí, s ktorými vás spája spoločná história... a tak ďalej. A vášmu srdcu môžu byť blízki úplne všetci, aj keď každý inak. A ako tu spoznať tých najbližších? Vráťte sa na začiatok a odpovedzte si na položené otázky. Komu budete volať, keď budete potrebovať pomoc? A kto bude volať vám?
  
  

Nejde o to, kto je na vašej strane, keď je všetko fajn, vy nemáte starosti. Rovnako, ako partneri, sú aj priatelia od toho, aby s vami prešli dobré i zlé, chorobu i zdravie. A to všetko ukáže len čas. Nad priateľom nezlomíte palicu pri prvom zakopnutí, ale ani on ju nezlomia nad vami. S ozajstným priateľom, mnohokrát vo väčšej miere, než s partnerom, môžeme byť sami sebou nehľadiac na čokoľvek. Môžeme premýšľať nahlas, urobiť zo seba hlupáka, moralizovať, nebyť fér, robiť chyby aj hlúposti, ktorým sa spoločne zasmejete. Priatelia pre seba nie sú preto, aby si navzájom robili problémy, ale aby si ich pomáhali prestáť.

A na záver...

Dámy, dobrí priatelia sú ako dobrá podprsenka. Ťažko ich nájsť, ale keď už ich nájdete - vždy vás podporia, je vám s nimi príjemne, vedia vás pozdvihnúť, vyzeráte vďaka nim lepšie a sú vždy blízko vášmu srdcu.