Obézne deti a ich rodičia

Genetika, nedostatok pohybu, zlé stravovanie, vplyvy prostredia, výchova? Čo všetko môže za nebezpečne rastúci trend nielen nadváhy, ale obezity u detí na celom svete? V Českej republike sa s problémom nadváhy až obezity potýka skoro pätina detí. A číslo narastá. Bagatelizácia ťažkostí a nedostatok iniciatívy v riešení problému na strane rodičov potom veľmi často stojí za tým, že dieťaťu pretrváva nadváha až do dospelosti.

Tiež ste počúvali „To je detské sadlo, z toho vyrastie“? Alebo nejakú inú modifikáciu podobného vyjadrenia? Zlá správa je, že z máloktorého dieťaťa s nadváhou sa stane štíhly dospelý. Zvyk je totiž železná košeľa, a akonáhle si na zdravý životný štýl nezvykáme od detstva, neskôr k nemu dokážeme tiahnuť len veľmi násilne.

Najdôležitejšia je prevencia

Rozhodne je lepšie sa s problémom ani nestretnúť, než ho musieť riešiť. Navyše prevencia obezity u dieťaťa sa rovná prevencii v dospelosti, dieťaťu vštiepime pravidlá zdravého stravovania, pitného režimu a pohybu, ktoré si so sebou ponesie celý život.

Od malička dieťa delí svet na páči/nepáči, chcem/nechcem, chutí/nechutí. A v tom je práve ten problém. Vedenie k zdravému stravovaniu vyžaduje systematický a uvedomelý prístup, keby bolo len na dieťati, pravdepodobne by mu k šťastiu a plnému brušku stačila čokoláda.

Najzásadnejším problémom súčasného stravovania je nedostatok kvalitných bielkovín, nepravidelné stravovanie a uprednostňovanie pocitu sýtosti pred nutričným zložením (a teda aj výkyvy hladiny cukru v krvi, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvňovať pozornosť, energiu a náladu nielen u detí). Príklad za všetko - dieťa dostáva do školy peniaze na desiatu, je hladné, a tak si kúpi čokoládovú tyčinku miesto pečiva, šunky a zeleniny (otázka, či vôbec má možnosť). Čokoládová tyčinka telu dodá okamžitú energiu a zaženie hlad, avšak pocit sýtosti trvá len chvíľu (kvôli vysokému glykemickému indexu). Riešenie? Chystať desiaty. A snažiť sa mať jedálniček svojej ratolesti čo najviac pod dohľadom.

Genetika nehrá rolu?

V otázke genetiky sa dostávame k jadru problému. Obezita, respektíve sklony k nej, nie sú súčasťou našej genetickej výbavy. Telesná konštitúcia a metabolizmus čiastočne áno, ale tie bohužiaľ nie sú všespásne. Obezita sa síce dedí, ale ako tzv. sociokultúrny návyk. Čo to znamená? Akonáhle dieťa nemá pozitívny príklad v rodine (alebo naopak má negatívny), nedá sa očakávať, že bude vyžadovať na večeru zeleninu a aktívne vyhľadávať šport. Predsa len, keby to nemalo následky, kto z nás by dal na večeru prednosť ružičkovému kelu pred vrecúškom sušienok?

• Pravidelná strava je základom prevencie obezity. Jedlo aspoň päťkrát denne.

• Veľmi podstatné je raňajkovať, ideálne zhruba pol hodiny po prebudení (čo so sebou nesie problém včasného vstávania). Raňajky sú potrebné na naštartovanie metabolizmu na celý deň.

• Zvykať dieťa na to, že nie je jedno, čo je. Ukazovať, že suroviny aj jedlá vyberáte, staráte sa o to, aby v jedle neboli nezdravé veci (z ktorých prípadne bolí bruško alebo sa po nich menej rastie).

• Ak má vaše dieťa preferencie, ktoré sa vám nezdajú ako dobrá súčasť stravovacích návykov, nedovoľte, aby sa stravovalo samo (čo je možné samozrejme len do istého veku). Veci zo špajze aj chladničky by mali mať pod kontrolou rodičia.

• Urobiť z jedla príjemný zážitok, rituál, ktorý ku dňu patrí. Dieťa by nemalo získať dojem, že najesť sa v pokoji je strata času (takže pozor na vety typu: „Než by som dvadsať minút raňajkoval/a, to budem radšej o dvadsať minút dlhšie spať.“).

• Nerobiť z jedla odmenu alebo trest. A rozhodne nemotivovat dieťa ku konzumácii zdravého jedla sladkou odmenou. Jedlo sa je také, aké je, nie je to ani nástroj, ani hrozba.

• Strážte tiež stravu v škôlke alebo škole, informujte sa, či a čo dieťa je alebo neje, čo mu chutí alebo čo naopak nevyhľadáva a je radšej hladné.

• Dôležité je nenechať dieťa sa prejesť. To súvisí s pravidelným stravovaním, ale veľké energetické výkyvy vedú k zmenám nálad a sústredenia.

• Strážte obsah soli a cukru v potravinách, poprípade i umelých dochucovadiel. Nadmiera týchto látok vedie k strate jemnosti chutí, a dieťa bude stále viac vyžadovať jedla slané alebo korenené.

• Vyraďte (alebo lepšie ani nezavádzajte) sladené nápoje, ani tie „light“ (obsiahnuté sladidlá v mnohých prípadoch stoja za prejedaním sa).

• Nezanedbávajte kvalitné bielkoviny, ako sú strukoviny, ryby a chudé mäso. Mäso však nie je potrebné jesť každý deň.

• Obmedzte prísun jemného pečiva, smotanových výrobkov, údenín, trvanlivého pečiva, sladkostí a pod. Všetky tieto potraviny obsahujú nasýtené tuky, ktoré sú pre vývoj dieťaťa a jeho telesnej stavby nežiaduce.

• Zaraďte pohyb. Pre dieťa každého veku sa dá nájsť vhodná pohybová aktivita a bez nej je metabolizmus odsúdený k nevyhnutnému spomaľovaniu. A opäť - príklady tiahnu!

• Dbajte na kvalitný spánok! Nekvalitný alebo nedostatočný spánok je jedným z dôvodov priberania, negatívne totiž ovplyvňuje hladinu hormónov.
  

Hlavné je rýchle riešenie

Pri nedodržaní preventívnych opatrení je veľmi vhodné začať riešiť nadváhu dieťaťa už v predškolskom veku. Nielen, že ešte nie je stratená možnosť vštepiť dieťaťu dobré návyky, ale zabránite tiež problémom v kolektíve. Psychickým terorom trpí v podstate každé dieťa, ktoré sa líši. A nadváha nie sú okuliare, dieťa je nemotorné, stáva sa terčom posmechu nielen kvôli svojej vizáži, ale aj nedostatočnosti.

Dieťa šikanou zo strany spolužiakov veľmi trpí, navyše si je vedomé vlastného handicapu. Dostáva sa do psychickej slučky, kedy vie, že by sa svojou váhou malo niečo robiť, ale bez pomoci toho nie je schopné. Predovšetkým je potrebné z domu odstrániť všetky lákadlá a byť solidárny. Ak si chcú rodičia dopriať na večeru vyprážaný syr a hranolky a svojmu potomkovi naservírujú tvaroh s paprikou, pravdepodobne to nedopadne dobre.

Ak má vaše dieťa nadváhu, nemusí vám trhať srdce, že by ste ho mali trápiť hladom. Hladné rozhodne nezostane, len je potrebné jeho jedálniček razantne zmeniť. Možno budú zmeny ťažké, ale keď sa zúčastní celá rodina, nie je to toľko dramatické. Navyše - robíte objektívne dobrú vec.

V rámci boja s detskou obezitou (ale aj nadváhou) funguje mnoho inštitúcií, výživových poradcov a terapeutických skupín. Podstatné je to, že pri takejto neľahkej úlohe, musí spolupracovať celá rodina. Je potrebné, aby boli všetci oboznámení so zásadami zdravého stravovania a pohybu, aby vedeli, čo je porušenie, aby vedeli správne pomôcť.

Spozornieť by mali rodičia už v momente, keď je ich dieťa na hornej hranici normy. Síce je jasné, že dvadsať kilogramov nadváhy dieťa nepriberie cez noc, ale oveľa lepšie vyriešite jedno kilo ako dvadsať. Navyše, keď zájde nadváha k obezite a aj tá ďaleko, budú sa horšie vymýšľať aj praktizovať pohybové aktivity, dieťa bude mať nezdravo zaťažený kĺbový aj kardiovaskulárny systém, hrozí mu cukrovka druhého typu, ochorenia pečene, obličiek, vysoký cholesterol i tlak, dýchacie ťažkosti... a mnohé ďalšie komplikácie.