Keď partneri nezdieľajú posteľ... ani spálňu

Veľa vzťahov je dnes ovplyvnených tým, čo sa od nich očakáva. Ľudia vo vzťahoch žijúci potom cítia tlak spoločenských konvencií a boja sa prejaviť vlastnú vôľu, nastaviť vo vzťahu vlastné pravidlá bez ohľadu na okolie, vytvoriť si komfortné podmienky aj za cenu toho, že ich ostatní budú považovať za nekonvenčné. Mnohí ľudia tak bojujú s oprávneným názorom, ktorý len nie je populárne hovoriť nahlas. Keď nám to vyhovuje, čo je komu do toho?

Z tých menej kontroverzných tém, ktoré sa týkajú partnerského spolužitia, je zdieľanie spoločného priestoru na spanie. Vďaka kombinácii všetkých možných faktorov (od televíznych filmov po vykladanie kamarátok) máme predstavu, že jedným z ukazovateľov šťastného vzťahu je zaspávanie v objatí večer čo večer, pod jednou dekou, telo na telo. Že zaspávanie a spánok je záležitosťou páru a nie jednotlivca.

Čo keď je to ale inak? Nemusíte byť psychológ, fyzioterapeut ani lekár, aby ste cítili, že každý potrebuje na spánok iné podmienky, prostredie a koniec koncov aj také zdanlivé maličkosti, ako je teplota v miestnosti. Ak potrebujete na spánok zimu a otvorené okno a partner naopak teplo a čo najstojatejší vzduch, ako dlho sa budete trápiť?

Spánok je jednou z vecí, ktorá maximálne ovplyvňuje náš metabolizmus, energiu, výkonnosť i náladu predsa celý deň. A tým všetkým dohromady celé naše zdravie. Ak máte možnosť v rámci bytu alebo domu prispôsobiť si podmienky na spánok čo najideálnejšie, oddelené spanie by ste s partnerom nemali zavrhovať len preto, že by si o vás mohol „niekto niečo myslieť“.

Keď nemôžete

Existujú samozrejme viac či menej objektívne dôvody, prečo nezdieľať spoločné manželské lôžka. Môžete navzájom robiť kompromisy v tom, kam pôjdete na dovolenku, ale keď je v stávke zdravé spanie, nie je potrebné hľadať to, čo obom nevyhovuje trošku, ale to, čo obom vyhovuje v maximálnej možnej miere.

• Iné biorytmy. Poznáte to, niekto je sova, niekto škovránok. A tak sa navzájom buď budíte, alebo nútite chodiť spať alebo vstávať v inú dennú či nočnú dobu, než by vám bolo milé. Ak je pre vás prirodzené chodiť spať o druhej a vstávať o siedmej, ale partner potrebuje ničím nerušený spánok od desiatej do šiestej, prichádzate obaja o niekoľko hodín, ktoré by ste mohli stráviť po svojom.

• Práca. Smeny, kolotoče, pohotovosti, zapnutý telefón, skoré návraty domov, neskoré odchody. Nie každý má štandardnú pracovnú dobu a jeho partner/ka tým môže trpieť.

• Chrápanie, zvuky, pohyby. Jednoducho keď jeden druhého nenechá spať. Chrápanie u mužov je najčastejšou príčinou oddeleného spania. Žena sa nevyspí, pretože ju muž neustále budí, muž je z toho buď v strese a spí nekvalitne, alebo si ho čo desať minút žena podáva a budí ho so slovami „otoč sa prosím ťa na bok“! Výsledok? O kvalitnom spánku sa nedá hovoriť.

• Potreba inej teploty. Nemusí sa to zdať ako problém, ale ženy častejšie preferujú teploty vyššie ako muži. Konflikt, kedy je jednému z partnerov zima, zatiaľ čo druhému horúco, je oveľa častejší a závažnejší, než by ktokoľvek čakal. Samozrejme môžete voliť iné typy prikrývok a obliečok, ale keď už je v hre otvorené alebo zatvorené okno, konflikt môže vyústiť dokonca do rozvodu.

• Iné podmienky. Niekto nezaspí spokojne inak ako pri televízii, pri počúvaní hudby, audioknihy alebo generátorov upokojujúcich zvukov. A keď ten druhý potrebuje na spánok absolútne ticho a tmu?
  

Keď jednoducho nechcete

Dôvody, ktoré sa ako okoliu, tak partnerovi, oveľa horšie vysvetľujú, sú najmä neurčité potreby vlastného osobného priestoru. Je to prekvapujúce, ale strata vlastného miesta, izby, kúta, ktorý je výhradne váš, je pre ľudskú psychiku extrémne náročná a buduje dlhodobú frustráciu.

Ďalší z dôvodov, ktorý budí u mnohých ľudí pousmiatie, ale je rovnako relevantný, ako čokoľvek iné, je túžba partnerov byť pred sebou „dokonalí“ a zachovávať si určité tajomstvá.

„Je pre mňa nemysliteľné, aby som sa pred manželom ukázala neupravená. Jemu to toľko nevadí, ale mne je to proti srsti. Máme oddelené spálne od doby, čo sme spolu začali bývať, a aj keď chcem manžela ráno prekvapiť, moja prvá cesta vedie do kúpeľne, kde sa upravím, umyjem a pripravím. Cítim sa tak oveľa lepšie. A manželovi je vlastne celkom jedno, kde a ako spíme.“

Radka, 36 rokov

A aké sú proti?

Spanie v oddelených spálňach má jedno veľké úskalie, jedno neopomenuteľné riziko. Tým je potenciálne ochladnutie sexuálneho života, odcudzenie a strata intimity. Mnoho „akcií“ totiž vyplynie zo samotného zdieľania jednej postele. A sex nie je jediné puto, ktoré sa v posteli upevňuje. Ide tiež o rozhovory, dotyky, vedomie, že blízka osoba je hneď vedľa. Tomu sa dá predchádzať večernými aj rannými rituálmi, keď jeden alebo druhý do svojej spálne odchádza naozaj len spať.

Je pre vás spanie v oddelených spálňach nemysliteľné? Alebo len neuskutočniteľné? Myslíte si, že aj takýto druh spolužitia by mal byť považovaný za štandardný? Bránia vám spoločenské konvencie v nastavení vlastných pravidiel vo vzťahu?