Deti na prvom mieste? Možno je to chyba

Každá matka sa zhrozí - azda deti nie sú to najdôležitejšie na svete? Áno, samozrejme. Lenže kacírske myšlienky sa raz za čas vkrádajú do hlavy každej mamičke a ockovi. Možno, keď sa pozrieme na situáciu realistickými očami, zistíme, že sme narazili na problém - ako vychovávať a vychovať šťastné dieťa, keď im neukazujeme, ako vyzerá šťastný dospelý?

Poďme si to prebrať konkrétne. Nikto po nás nechce, aby sme začali na úkor starostlivosti o naše deti uprednostňovať sami seba. Ale nepripadajú vám niektoré z nasledujúcich situácií povedomé?

• Spokojne sa pozeráte na to, ako sa vaše deti kŕmia morčacím mäsom, pečenou zeleninou a bulgurom. Vy sami si pcháte do pusy rožok s paštétou, nevyspatí, pretože ste to vy, kto vstával o piatej ráno, aby ten obed stihol pripraviť. A to, že by ste si ho dali tiež, vás vlastne ani nenapadlo.

• Zháňate deťom kamarátov, aj keď sú skoro ešte bábätká. Družíte sa s ich rodičmi, aj keď ich sami nijak extra nemusíte. A so svojimi vlastnými priateľmi ste sa nevideli skoro roky.

• Každú noc sa staráte o to, aby boli deti v daný čas riadne zababušené v posteli, umyté, voňavučké a spokojné. Vy potom sedíte do neskorých nočných hodín pri televízii, žehlíte alebo sa pozeráte do telefónu s vlasmi, ktoré ste si neumyli už viac ako pred týždňom.

• Takmer stále chodíte s deťmi po doktoroch. Na pravidelné prehliadky, na akútne ošetrenie, keď sa vám niečo nezdá. A ako je to dlho, čo ste na takej prehliadke boli sami? Ako je to dlho, čo ste nechali niekoho postarať sa o vaše zdravie?

Určite vás napadajú možno desiatky takých príkladov. Čo s tým? Predsa sa nezačneme starať sami o seba na úkor svojich detí?

Lenže táto rovnica nemá riešenie, kým si budeme myslieť, že je to na ich úkor. Nie je, naopak. Všetok čas, ktorý budeme s deťmi tráviť, aj keď ho možno bude o niečo menej, bude oveľa kvalitnejší. Možno naši priatelia majú tiež deti, možno by partnerovi, starým rodičom alebo slečne na stráženie za odplatu nevadilo na chvíľu dohliadať na deti, zabaviť ich alebo sa im venovať v čase, kedy si zájdete k holičovi, nakúpite zdravé jedlo pre všetkých členov domácnosti alebo zavoláte starým známym.

Možno by bolo len na prospech veci, keby sme začali s deťmi športovať, ale pokojne aj sami. Určite by sa hodilo, keby sme si stanovili čas, kedy budeme každý deň v posteli, aj pre seba - a dodržiavali ho. Vyspať sa, najesť, pobaviť aj postarať sa o seba „dosýta“ nie je žiadny hriech. A deti budú vždy oveľa viac benefitovať zo šťastných, zdravých a spokojných rodičov než z večne nestíhajúcich smutných ľudí.

Najdôležitejšia vec na tom celom je, že toľko nezáleží na tom, čo naše deti učíme, ale aký im dávame príklad. Všetci vieme, čo by sme mali. Ale deti sa neučia toľko slovom, ako napodobňovaním. Mali by sme mať na mysli, že ich nikdy nenaučíme napríklad zdravo jesť, ak nás každý deň uvidia s koláčom a kávou na raňajky, hoci ony sami raňajkujú celozrnný toast s morčacou šunkou a jabĺčko. Ukazujeme im dvojaký štandard, niečo, čo ako deti robiť musia, ale ako dospelí už nie.

Takže smelo do toho. Nebojte sa o seba starať, napĺňať svoje potreby a nie sa položiť na oltár rodičovstva ako živá obeť. Možno budete prekvapení, že to po vás nikto vlastne ani nechce, a dokonca, keď sa z oltára zdvihnete, oprášite si kolená a vrhnete sa aj do vlastného života, okolie to neodsúdi, ale ocení. A to vrátane a hlavne tých detí, na ktorých nám toľko záleží.