Stres a naši najmenší

Stres sa zďaleka netýka len dospelých. A zvlášť v dnešnej dobe - miera tlaku a nervozity sa zväčšuje a rozširuje aj na veľmi mladých ľudí. Čo, mladých ľudí, deti. Tak, ako dospelí čím ďalej viac tápajú vo svojich vlastných pocitoch, zaťažujú tým svoje vlastné deti. Zdá sa vám to nefér osočenie? Poďme sa na problematiku pozrieť trošku viac do hĺbky.

Dnešná doba prináša veľa neistôt. Od tej finančnej, cez sociálnu po vzťahovú a rodinnú. Aj keď teoreticky sa moderný človek nikdy nemal lepšie, myslené, že nikdy nežil v tak veľkom blahobyte, psychicky trpia na nejakej úrovni skoro všetci. Pracovný trh je veľmi turbulentný, vyrojili sa nové profesie, uspokojenie z pracovných hodnôt klesá, často v práci nevidíme zmysel. Navyše nás skoro každodenne ohrozuje naša vlastná potenciálna nahraditeľnosť a tak ďalej.

A čo sa vzťahov týka... nepreberné pokušenia aj na tomto poli, kríza tradičných rodinných modelov a rolí jednotlivých pohlaví v rodine a podobné záležitosti nás rozhodne nenechávajú v pokoji.

A do toho deti. Naše vlastné. Chceme im byť oporou, chceme im ponúknuť bezpečie, ochranu pred tým, čoho sa my sami bojíme. Miera, s akou sa nám to darí, je ale diskutabilná. Pretože sami zažívame čoraz väčší strach a obavu ako z budúcnosti, tak z prítomnosti. Nehovoríme o konkrétnych udalostiach, hovoríme o pocitoch, ktoré môžu ovplyvniť rodinnú atmosféru. A mali by sme mať na pamäti, že dospelí majú vďaka vyvinutej nervovej sústave a životným skúsenostiam oveľa väčší aparát na to situácie riešiť a psychicky sa s nimi vyrovnávať.

Skôr úzkosť než depresia

Deti častejšie zažívajú stavy podobné úzkostiam, depresie sú vzácne - ale zďaleka nie tak, aby sme nad nimi mávli rukou, to zas nie. Stres, tréma, nervozita. To sú najčastejšie termíny, s ktorými sa stretneme, ak riešime psychickú nepohodu našich potomkov. Príčiny sú rôzne, od problémov v škole (so známkami, medziľudské, šikanovanie), po neschopnosť spracovať vlastné emócie, domácu atmosféru a tak ďalej. Stres zažívajú jedináčikovia vo väčšej miere, pretože, väčšinou nemajú s kým na svojej úrovni vlastné obavy zdieľať (myslené súrodenca).

Deti stresuje kde čo. Otvorené dvere do skrine, zavreté na chodbu, odlúčenie od rodičov, recitovanie básničky, nočné mory, niečo, čo niekde začuli, ale vyložili si to inak, proste aj situácie, ktoré by nás nikdy nenapadli.

A čo my s tým?

Detská psychická záťaž kladie najväčší nárok na rodičov. Ako prvé by sme mali predovšetkým spytovať svedomie a pekne analyzovať, či, prípadne ako, k tej nervozite prispievame. Avšak ešte predchádzajúci krok je si tú nervozitu všímať a nebrať ju na ľahkú váhu. Pretože za strachom z recitovania básničky môže byť pocit hanby za chybu reči a tak ďalej.

V situácii, kedy je dieťa takmer neurotické a jeho stavy sa nezlepšia, je vhodné navštíviť lekára. Bez jeho pomoci totiž sami nič moc nezmôžeme, keď už je stav taký, že je potrebné nasadiť dočasne alebo systémovo napríklad nejaké lieky.

Čo ale robiť môžeme, je s dieťaťom hovoriť. Všímať si ho a nebagatelizovať jeho problémy. A keď potrebujeme naozaj pomôcť, môžeme siahnuť do prírody - medovka, valeriána lekárska, mučenka, ľubovník bodkovaný, horčík a tak ďalej. V lekárni vám poradia. Ale rozhodne by sme sa nemali snažiť zvládnuť závažné psychické stavy nášho dieťaťa nutne sami. Hlavné je nebyť slepý a konať, nech sú škody čo najmenšie.