Kadiaľ nám miznú peniaze

Samozrejme, že všetci tak nejako vieme, kde máme rezervy. Čas od času bývame k svojmu rozpočtu veľkorysí tak, že si predsa „môžeme dovoliť“ minúť sem tam nejakú tú korunku navyše, hoci to trebárs nie je úplne nutné alebo dokonca žiaduce. Veľa peňazí ale vie utiecť tiež cestičkami, o ktorých zas tak moc nepremýšľame.

„Už som minul viac peňazí za väčšie blbosti.“ To si povieme vždy, keď nám niekde niečo „ujde“. Čo ale so situáciou, kedy sa z „vyhadzovania“ peňazí stane pravidlo? Pretože všetko má najväčší efekt, ak sa to deje pravidelne. Rovnako ako cvičenie, jedlo a sporenie, má aj míňanie peňazí najväčší vplyv (v tomto prípade ale negatívny), keď sa z neho stane pravidlo.

Veľa ľudí na nejakú tú korunu hľadieť nemusí, ale aj tí by boli prekvapení, koľko navyše do rodinného rozpočtu vie priniesť poriadna revízia výdavkov. A kam teda svoju pozornosť zamerať?

Bankový účet. Je to paradoxné, že nástroj na to, ako peniaze používať a sporiť, je vlastne jeden z tých, ktorý nám po troškách z financií odčerpáva. Pretože mnoho z nás sa uspokojí s „vedením účtu zdarma“. Lenže možno ani nevieme o poplatkoch, ako sú napríklad výbery z bankomatov, podmienkach, za akých sú naozaj zadarmo, pohyby na účtoch a tak ďalej. Môže to urobiť aj pár stoviek mesačne.

Mesačné výdavky. Elektrina, ostatné služby, mobilné tarify, internet, televízia a ďalšie. Akonáhle si raz dáme prácu a zistíme, čo a ako, tentoraz môžeme usporiť aj stovky - zvlášť, ak finančne optimalizujeme výdavky rodinné, nie len jednotlivcov. Možno to bude stáť chvíľku behania, ale za tých pár dní máte nasporené.

Jedlo. Málo na čom sa dá tak sporiť, ako na jedle. Stravovať sa lacno a dobre si vyžaduje však náš čas - varenie bude vždy lacnejšie ako jedlo „vonku“. Aj za cenu jednej hotovky do mikrovlnky často kúpime napríklad celé kurča, kilá zemiakov a podobne. Zlo sú ale nielen reštaurácie, ale aj polotovary a predchystané jedlá. Už ste si niekedy všimli, že nakrájané a zabalené ovocie stojí mnohonásobne viac, než to isté ovocie v „pôvodnom balení“? Dobre, možno nie je nutné miesiť na každú knedľu, ale u množstva potravín môžeme významne ušetriť, keď ich nebudeme kupovať už hotové.

Pozor na dlhy. Ono sa nič nestane, keď sem tam niečo zaplatíme neskôr, že nie? Zrejme máte pravdu. Ale mnoho spoločností si účtuje penále - aj keby sa malo vyšplhať len do rádu niekoľko centov, stojí to za zmienku. Často ide ale o veľa viac.

Každodenné maličkosti. „Mala som vo zvyku kupovať si každé ráno na pumpe po ceste do práce párok v rožku a minerálku. Bol to taký môj rituál. Potom som ale z nečakaných finančných problémov musela svoje výdavky podrobiť preskúmaniu a zistila som, že len za tie minerálky, ktoré by som si mohla kúpiť v obchode do zásoby a vo väčšom balení... alebo vôbec, miniem mesačne navyše okolo desať euro. A tie párky v rožku snáď ani nepočítam. „Maličkosť“, áno, ale ročne sa nám ušetrená suma šplhá cez 100 euro. Za tri roky tak pokojne môžeme mať na dovolenku.

• Čo naozaj spomenúť musíme, sú cigarety a alkohol. Tieto výdavky sú neospravedlniteľné a zbytočné, argument pre neexistuje. A aj keď sú u nás ceny tabakových výrobkov i alkoholu relatívne malé, nie sú medzi nami tí, ktorí vyfajčia krabičku cigariet denne, výnimkami. A to máme stovky usporené mesačne, nie ročne. A nie je nutné zdôrazňovať, že finančný aspekt veci je až sekundárny.

Značky. Miesto na známosť značky by sme sa mali preorientovať na kvalitu výrobku. Často zistíme, že výrobky lacnejšie, len menej známe, sú oveľa kvalitnejšie ako ten istý tovar vyrobený inou firmou. Stojí za to sem tam zabrúsiť do sekcií hodnotenia kvality, do porovnania jednotlivých druhov tovaru a orientáciu v probléme.

Nevyužívame členstvo. Často sa to týka predovšetkým benefitov, ktoré dostávame od zamestnávateľa. Nevyužívame ich? Možno by nebolo zlé to zamestnávateľovi povedať, trebárs sa podarí vymyslieť niečo na mieru. A ak si nejaké členstvo platíme sami... no, možno si stačí vážne pohovoriť sami so sebou a dohodnúť sa, či naozaj stojí za to si tú posilňovňu platiť mesačne?