Zobraziť přihlasovací formulár

Vianočné rodinné tradície a zvyky

  • Publikované:
Vianočné rodinné tradície a zvyky

Hoci sú Vianoce kresťanským sviatkom, slávi ich aj skoro celá ateistická časť sveta. Atmosféra, mystika, rodinné prostredie, kľud, pohoda a radosť, to je niečo, čo si predsa neodoprieme. K Vianociam tiež neodmysliteľne patrí dodržiavanie niektorých zvykov a tradícií. Ťažko sa dnes dopátrať, aké sú tie pravé rituály, ako a prečo ich dodržiavať. Nakoniec sa teda stalo, že každá rodina si tradície tak nejako prispôsobila. Aké sú tie najčastejšie? A čo znamenajú?

Keď sa povie Vianoce, asi nás ako prvé napadne stromček, darčeky a vianočné pečivo. O tom, ako sa stalo, že máme na Vianoce doma stromček, sme písali tu. Okrem iného sa dozviete o v súčasnej dobe veľmi netradičnej ozdobe, ktorá má ale magický efekt už dlhé stáročia. Čo sa vianočného pečiva týka, aj k tomu by sme mali celý špeciálny článok. Dozviete sa, prečo ho vlastne pečieme, aké povery sa k nemu vzťahujú a prečo, a že keď sa pečenie darí na výbornú, bude rovnako hladko prebiehať aj celý ďalší rok.

  • Tip Mimibazara. Čo robiť, keď koláče zostanú? Poznáme to všetci, niektoré druhy nie sú tak obľúbené, možno sme trošku naddimenzovali množstvo, proste tak ako tak sa môže stať, že po sviatkoch máme nejakých tých pár deka koláčov naviac. Čo s nimi? Ako ich zužitkovať sa dozviete tu.

Rodinné tradície

Dávno sú preč doby, kedy sa o Vianociach ľudia starali prostredníctvom rôznych rituálov a veštieb o to, aby bolo hospodárstvo ochránené od zlých elementov, nešťastia, alebo keď dievčatá zisťovali, kde sa nachádza ich budúci ženích. V prenesenom slova zmysle sa tieto tradície premietajú aj do súčasných Vianoc.

Šupina pod tanierom. Na tanieri, vedľa neho, vlastne je to jedno. Šupina z ryby mala symbolizovať peniaze, ktoré sa toho, kto ju u taniera nájde, mali držať po celý nasledujúci rok.

„Šupinu máme schovanú vždy pod tanierom a po večeri si ju dáme do peňaženky, kde ju všetci nosíme celý rok. Myslím, že to tak robí veľa ľudí. Problém je len ten, že šupiny treba poriadne vyčistiť a vysušiť, aby nezosmrdeli.“

Jana, 44

Liatie olova. Predtým sa olovo získavalo zoškrabávaním z okien alebo zbieraním jeho malých kúskov, dnes si väčšinou sady na liatie olova kupujeme. Olovo sa tradične leje do studenej vody cez kľúč v tvare kríža. Z tvarov vzniknutých z olova po jeho ochladení sa potom dedukuje, aký ten ďalší rok bude, a čo nás v ňom čaká.

„Olovo lejeme každý rok na Štedrý deň pred večerou. S vnúčatami už je to ťažšie, je to celkom nebezpečné. Kto si čo odleje, to si schová. Je to taký malý talizman pre ďalší rok.“

Karla, 51

Rozkrajovanie jabĺčka. Väčšinou po večeri si každý prekrojí napoly jablko, ktoré si predtým vybral. Ale nie pozdĺž jadrovníka, naprieč. Zdravé jablko by malo mať päť cípu hviezdičku z jadierok. Čokoľvek iné môže značiť choroby a ťažkosti, ak v takom jabĺčku nájdete kríž, no, radšej to nebudeme rozoberať.

„Po večeri všetci pri stole rozkrojíme jabĺčka a ich polovičky si pridržíme pred očami hviezdičkami von. Takto si urobíme každý rok fotku - celá rodina okolo stola s jabĺčkami „namiesto“ očí. A takých fotiek máme už si štyridsať... ani neviem, koho to kedy napadlo.“

Ladislava, 57

Lodičky zo škrupín. Do polovičiek šupiek vlašských orechov nakvapkáme trošku vosku a pripevníme malinkú sviečku. Každý z rodiny má svoju a spoločne ich v jednom húfe položíme na vodnú hladinu (veľká misa s vodou, lavór, čokoľvek máme po ruke). Kto sa od húfu oddelí, ten opustí rodinu a pôjde si vlastnou cestou (bude trebárs cestovať, presťahuje sa).

Lodičky sme vždy púšťali, ale teraz v poslednej dobe už veľmi nie. Skôr to bola sranda, ale teraz už zvyky, pri ktorých by sme sa mali dozvedieť, kto odíde, nedržíme.“

Zuzana, 39

Kedy sa objaví ženích? Tu sa dostávame na pôdu veštenia. Kým pre hospodárstvo a jeho prosperitu sa robili rituály pre šťastie, to, či si pre nezadanú slečnu príde ženích, to sa veštilo. A to hneď niekoľkými spôsobmi.

  • Hádzanie črievičky - dievča hodí cez rameno svoju topánku, a ak jej špička smeruje po dopade smerom z dverí, odíde od rodičov a vydá sa.
  • Diera v ľade - ako to poznáme z Erbenovej klasiky, kto na Štedrý večer vyseká dieru do ľadu, tomu sa vo vodnej hladine zjaví jeho milý.
  • Zatrasenie stromčekom - večer dievčatá vybehli na záhradu a zatriasli niektorým z ovocných stromčekov. Odkiaľ sa ozval prvý štekot psa, z toho smeru sa mal objaviť ženích.

Barborka. Na sviatok Barbory (4. 12.) sa mala odrezať čerešňová vetvička a dať dovnútra do vázy s vodou. Ak do Štedrého dňa vykvitla, znamenalo to bohatstvo a hojnosť pre celé hospodárstvo. Význam barborky sa ale môže meniť.

„U nás si barborku striháme jednu, ak vykvitne, znamená to, že sa niekto z rodiny vydá alebo ožení.“

Ján, 45

A aké vianočné tradície sa držia vo vašej rodine? Tiež ste si pretvorili význam niektorých tradícií, upravili si ich po svojom? Podeľte sa s ostatnými na Mimibazari!

Články môžu komentovať iba prihlásení užívatelia

Komentáre k článku