Čo na sociálnych sieťach radšej nerobiť

Už si nemôžeme klamať sami sebe, sa zdieľaním nášho súkromia sme to ako ľudstvo svorne trošku prehnali. A ako jedna kauza strieda druhú, je pomaly načase sa zamyslieť, čo vlastne o sebe ostatným na sociálnych sieťach hovoríme. A nie, krádež identity ako z akčných filmov sa nás asi týkať nebude, ale čo keď nás kvôli zdieľaniu informácií vykradnú? Ako sa to môže stať?

Fotografie našich detí. Je to strašne lákavé. Na čo viac by sme predsa mali byť pyšní, čím iným sa pochváliť, z čoho iného zdieľať radosť? Lenže aj naše deti potrebujú súkromie. Nemôžeme zaručiť, kto všetko sa k fotkám našich detí dostane, čo je schopný si z nich vydedukovať alebo ako moc naše deti v budúcnosti budú chcieť, aby boli ich fotky z mladosti k nájdeniu. Aj keď si dnes myslíme, že je to nič než roztomilé, svet tam vonku nás môže presvedčiť o opaku.

Súvisiace informácie sú samozrejmosťou. Napríklad kam naše dieťa chodí do školy, do akých krúžkov a tak ďalej. Všetky tieto informácie sú využiteľné, respektíve zneužiteľné pre všetkých, ktorí majú rôzne úmysly. A to, že sa to vo vašom okolí nedeje? Že to sú len historky, o ktorých ste čítali na internete? Prečo by sa to malo stať vám? Odpoveď je jednoduchá - prečo nie?

Status nášho vzťahu. Je to celkom jednoduché, ak sme ženatí alebo vydaté, asi nosíme prstienok, takže ľudia z nášho okolia to vedia. A ak nie, naozaj chceme zasvätiť širokú verejnosť do toho, ako sa nám na poli partnerstva darí alebo nedarí? Podľa toho, ako otvorené máme profily na sieťach, tak dávame vlastne pozvánku všetkým, ktorí nás budú chcieť kontaktovať len preto, že máme pekné oči a sme „v komplikovanom vzťahu“.

Nelichotivé fotografie. Možno sa nám zdá, že fotka z divokej párty, na ktorej sme sa opili, prezliekli za (dosaďte) a robili (dosaďte potupnú, ale zábavnú aktivitu), je zábava zdieľať. Áno, je, medzi kamarátmi. Ale nezabudnite, že sociálne siete patria už medzi štandardné nástroje náborárov, HR špecialistov a personalistov, ktorí si robia previerku digitálnej stopy skôr, než sa k nim dostavíte na pohovor.

• Pozor na šéfov. Máte svojich nadriadených ako sledujúcich alebo priateľov? Potom opatrne na to, čo zdieľate. Alebo čo im hovoríte. Nie je úplne prezieravé nahlásiť sick day a potom byť videní označení na párty alebo na lyžiach. Áno, klamať sa nemá, to je jasné. Čo by sa ale malo je oddeľovať pracovné a profesionálne vzťahy. Nech sa nedostanete do problémov. Alebo do rečí.

Pridávame si ľudí, ktorých nepoznáme. Ak nie sme verejne známa osobnosť, pridávanie si do priateľov, povolovanie sledovania a podobné aktivity ľuďom, ktorých nepoznáme, je veľmi neopatrné. Z našich profilov sú potom títo ľudia schopní dostať veľa informácií, ktoré sme chceli zdieľať len s ľuďmi, ktorých poznáme. Sociálne siete by nemali slúžiť ako zbierky, preteky o to, kto má viac „priateľov“.

Telefónne číslo. Chodili by ste po uliciach a rozdávali svoje vizitky cudzím ľuďom? Asi nie, že? A prečo? Pretože nechceme, aby ho každý mal. A tak je to aj so zviditeľňovaním čísel na sociálnych sieťach. Pretože v súčasnosti nie je tak úplne jednoduché zmeniť si číslo, ak máte napojené napríklad pracovné kontakty, je to veľmi nežiaduce. A kým ste sa nestali obeťami neustále drnčiaceho telefónu zahlteného nevhodným obsahom, možno neveríte, ako veľmi to môže otráviť život.

Kde ste a kde plánujete byť. Oznámenie polohy? Znamená to, že nie ste doma. Dovolenka? Nie ste doma. Chystáte sa na cesty, zbierate rady, hovoríte, kedy idete? Pokojne aj len v komentároch? Aj to je pre potenciálnych zlodejov a lupičov pozvánka na party, keď doma nebudete. Všetky údaje o tom, kde ste, kam sa chystáte, ako dlho tam budete a s kým idete, by mali byť tajomstvo. Pokojne zdieľajte po návrate, ale pred a počas je to trošku nerozvážne.

• Kontrolujte príspevky, v ktorých ste označení. Pretože všetko zmienené vyššie za vás môže porušiť niekto iný. Našťastie sociálne siete ponúkajú možnosť, ako veci skontrolovať skôr, než ich niekto za vás zverejní.

Pripadá vám, že z toho, čo sa dá bezpečné zdieľať, zadávať a pridávať veľa nezostalo? Máte pravdu. Ale to nie je zle. Nikdy v histórii nebolo toľko osobných dát na jednom mieste, nikdy sme nemali potrebu (alebo falošný pocit bezpečia) zdieľať toho o svojom živote toľko.

A keď už zdieľame, často robíme rôzne prehrešky. Aké sú tie najčastejšie? O tom sme vám už písali, článok nájdete tu.

Ako veľmi ste na internete opatrní? Máte nejaké skúsenosti s kybernetickým priestorom a svojimi dátami? Ak máte tipy alebo historky, podeľte sa s ostatnými!