Ako veľmi nadané je naše dieťa?

Samozrejme, že veľmi. Všetci máme o svojich deťoch len tú najvyššiu mienku, a všetci máme pravdu. Ľudia ale môžu mať rôzne nadanie, niekomu ide šport, niekomu umenie, inému dáva úplný zmysel chémia alebo matematika. Nadanie sa môže prejavovať v jednom odbore, ale my môžeme hovoriť aj o akomsi všeobecnom nadaní, ktoré predznamenáva, že nám pod rukami rastie dieťa, s ktorým by sme mali pracovať trošku inak. Ako to spoznáme?

Môžeme tomu hovoriť nadanie, schopnosti, ale napríklad tiež vysoká inteligencia alebo schopnosť porozumenia a aplikácie vedomostí na vzniknuté situácie... Môžeme si to proste všetko definovať po svojom.

• Málokomu dochádza, že relatívne novo zavádzaná inklúzia v školstve neznamená zaradenie do bežnej výučby len deti, ktoré dosahujú podpriemerné výsledky kvôli akýmkoľvek svojim limitáciám (či už fyzického, mentálneho alebo sociálneho charakteru), ale že sa dotýka tiež opačnej strany spektra. Aj s mimoriadne nadanými deťmi je potrebné pracovať špeciálne a rozvíjať ich potenciál. To potom zostáva na záujmových skupinách, krúžkoch a inom adekvátnom vyžití.

Nesmieme zabúdať, že nadané dieťa neznamená automaticky, že má len samé jednotky. Ide skôr o spôsob, akým sa pozerá na svet, o schopnosť, s akou mu rozumie a dokáže sa v ňom orientovať. A aby sme mohli hovoriť o nadanom dieťati, musí byť toto všetko nad očakávania, ktoré sú dané jeho vekom.

Nadanie dieťaťa sa môže prejavovať v niekoľkých rovinách. Na rovine kognitívnej, ktorá sa týka abstraktného a kritického myslenia, často sú náruživí čitatelia, majú veľkú slovnú zásobu, záujem o množstvo oblastí ľudského poznania. Keď príde na kreatívne nadanie, deti sa často prejavujú ako intuitívne, väčšinou s mimoriadnym zmyslom pre humor, veľkou fantáziou, sklonmi k nezávislosti a túžbe po nej. Keď príde na medziľudské vzťahy, aj tu môžeme hovoriť o nadaní. Empatia, účasť, schopnosť vhodne reagovať v rôznych situáciách, majú emocionálnu hĺbku a často túžbu po spravodlivosti. Nadanie sa môže prejavovať aj na úrovni obyčajného správania, ktoré je iné - napríklad neustála túžba po objavovaní alebo tvorení, veľa hovorenia, zvedavosti a tak ďalej.

Nasledujúci zoznam vlastností, respektíve atribútov, ktoré tieto deti majú, nám môže poskytnúť vodidlo k tomu dozvedieť sa, ako na tom naše deti, alebo deti, s ktorými pracujeme, vlastne sú (zdroj).

• Od detstva prejavujú nezvyčajné uvedomenie.
• Rýchlo sa učia.
• Majú dobrú pamäť.
• Majú veľkú slovnú zásobu a veľmi komplexnú vetnú stavbu, vzhľadom k veku.
• Dobre cítia jazyk, reč a jej nuansy (ako metafory, abstraktné myšlienky a podobne).
• Majú schopnosť riešiť problémy, hádanky a hlavolamy, rozhodne ich taká problematika zaujíma.
• Väčšinou sa (sami alebo len s drobnou pomocou) naučia čítať a niečo málo písať ešte pred nástupom na základnú školu.
• Majú intenzívne reakcie a hlboké prežitky.
• Sú veľmi citlivé.
• Vedia premýšľať v širokom zábere, vnímajú kontext, a to ako abstraktný, tak logický.
• Sú idealistické, majú jasnú predstavu o spravodlivosti.
• Venujú pozornosť aj spoločenským alebo politickým problémom, majú o túto oblasť záujem a chcú ju pochopiť.
• Vedia venovať pozornosť nezvyčajne dlho, sústredia sa na to, čo ich zaujíma.
• Sú veľmi hĺbavé, majú veľa svojich vlastných myšlienok, nápadov a predstáv.
• Nové zručnosti sa učia veľmi rýchlo.
• Sú zvedavé, otázka „prečo“ je kladená nie zo zvyku, ale preto, že naozaj chcú a potrebujú vedieť, pochopiť.
• Majú širokú škálu záujmov, sú akosi „nevyhranené“.
• Užívajú si experimenty a prichádzanie na nové cesty, ako niečo vyriešiť.
• Majú nápady a postupy, ktoré nie sú úplne typické, často si povieme, že nás samotných by to nenapadlo.
• Majú veľmi vyvinutý a/alebo veľmi špecifický zmysel pre humor.
• Majú tendencie organizovať iných podľa vlastných plánov.
• Majú veľmi bohatú a živú predstavivosť.

Čo keď teraz presne popisujeme vaše dieťa alebo akékoľvek dieťa, ktoré poznáte a máte s ním čo dočinenia? Ako už sme písali na začiatku, je potrebné sa mu viac venovať. Nadanie môže byť totiž časom na prekážku, ak s ním nepracujeme od skorého veku.

Najčastejším príkladom takejto situácie je to, že deti sa napríklad v prvých ročníkoch základnej školy nudia, pretože veci už buď vedia, alebo sa ich naučia omnoho rýchlejšie než ich spolužiaci. V takom prípade hrozí, že sa takéto deti nikdy nenaučia „sa učiť“, pretože pre nich od začiatku nie je učivo nijako zvlášť veľká výzva. S tým sa potom môžu stretávať celý život - majú prístup, že keď im to nejde na prvú dobrú, tak idú radšej preč. A to sa nehodí zvlášť na vysokej škole a už vôbec nie v novej práci. A to ich skôr alebo neskôr jednoducho stretne.